Michael Snow: Vlnová dĺžka

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 3 hlasoch.

Pôvodný názov:

Michael Snow: Wavelength

Obsah knihy:

Ilustrovaná štúdia o "filme so zoomom" Michaela Snowa, ktorý sa stal základom pre umelecké a filmové štúdie.

V roku 1966, v čase vrcholného rozmachu minimálneho umenia v New Yorku, sa umelec Michael Snow rozhodol nevyrobiť ďalší objekt, ktorý by sa umiestnil do miestnosti, ale namiesto toho strávil rok plánovaním filmu miestnosti: Vlnová dĺžka, štyridsaťpäťminútový viac-menej priamočiary zoom od blízkej po vzdialenú stenu podkrovného priestoru, sprevádzaný stúpajúcou sínusoidou. V tejto ilustrovanej štúdii Elizabeth Legge opisuje Vlnovú dĺžku ako film virtuózne zvládnutého napätia, zmyselnej krásy, jemného svetla a farby a ústupu do perspektívnej hĺbky. Zároveň zdôrazňuje, že je aj strohý: loftový priestor, v ktorom sa odohráva dej, by mohol byť poslednou kancelárskou pobočkou zaniknutého podniku. Priblíženie je prerušované tým, čo Snow lakonicky nazval "4 ľudskými udalosťami": žena usmerňuje dvoch mužov, ktorí vnášajú knihovničku a stavajú ju k ľavej stene miestnosti; prichádzajú dve ženy a v rádiu počúvajú "Strawberry Fields" od Beatles; po zdĺhavých zvukoch nárazov a rozbíjania skla sa na chvíľu objaví muž, krúži okolo a padá mŕtvy; do miestnosti prichádza mladá žena a vystrašene telefonuje a oznamuje mŕtveho muža ("A nevyzerá opitý, vyzerá mŕtvy."). Film Vlnová dĺžka získal v roku 1967 hlavnú cenu za experimentálny film na festivale v Knokke-le-Zoute a mal zásadný význam pre snahy kritikov o vytvorenie slovníka temporálneho umenia.

Bola to "vlnová dĺžka", ktorá sa mohla vyrovnať francúzskej novej vlne, a odvtedy funguje ako skúšobný kameň pre umelecké a filmové štúdie a ako modré plátno, pred ktorým sa odohráva celý rad ideologických a intelektuálnych drám.