Michael Oakeshott, the Ancient Greeks, and the Philosophical Study of Politics
Táto kniha sa zaoberá otázkou, ktorá mala pre Oakeshotta zásadný význam počas celého jeho života, čo robíme aj my, keď čítame a diskutujeme o niektorých pamätných dielach z dejín politického myslenia.
Prístup knihy k Oakeshottovej odpovedi na túto otázku je mimoriadne zaujímavý v tom, že podrobne skúma rozsiahle poznámky, ktoré si robil o počiatkoch politickej filozofie v starovekom Grécku v nepublikovanom súbore zápisníkov, do ktorých si počas svojho života zaznamenával svoje myšlienky na mnohé rôzne témy. Okrem toho kniha dáva súčasný význam Oakeshottovmu výkladu dejín politického myslenia tým, že ho využíva na konfrontáciu s radom súčasných výziev pre štúdium dejín politického myslenia a pre štúdium „veľkých kníh“.
Dôkladne sa analyzuje najmä Oakeshottovo rozlišovanie medzi „rôznymi druhmi alebo úrovňami politického myslenia“, ako aj miera jeho zhody a nezhody s Quentinom Skinnerom. V záverečnej kapitole autor dáva do súvislosti Oakeshottov názor na povahu dejín politického myslenia s jeho známym opisom filozofie ako „rozhovoru“, pričom ju opisuje ako úvod do tohto rozhovoru.
