Michael Asher: Kunsthalle Bern, 1992

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.

Obsah knihy:

Skúmanie významnej inštalácie priekopníka site-specific experimentov z roku 1992.

Michael Asher (nar. 1943), jeden z najvýznamnejších umelcov inštalácií v období konceptuálneho umenia, je zakladateľom site-specific praxe. Považuje sa za priekopníka inštitucionálnej kritiky a stál na čele tvorby umeleckých diel, ktoré sú preniknuté sebavedomým vedomím ich závislosti od podmienok výstavného kontextu.

V diele Kunsthalle Bern 1992 Asher odstránil radiátory zo všetkých výstavných priestorov múzea a znovu ich namontoval vo vstupnej galérii. Kovové rúrky spojili premiestnené radiátory s ich pôvodnými zásuvkami; tieto rúrkové rozvody, lineárne sa tiahnuce pozdĺž stien Kunsthalle, udržiavali parné teplo v toku a dodávali inštalácii smerové siločiary. Toto "premiestnenie daností" je dokonalým príkladom site-specific praxe, ktorá si za svoj predmet vzala priestor galérie a samotnú inštitúciu. V tomto podrobnom skúmaní Kunsthalle Bern 1992 uvažuje Anne Rorimer o diele v kontexte Asherovej pretrvávajúcej snahy spojiť umenie s materiálnymi, ekonomickými a sociálnymi podmienkami inštitucionálnej prezentácie.

Rorimer analyzuje Kunsthalle Bern 1992 vo vzťahu k predchádzajúcim inováciám minimalistických umelcov ako Donald Judd, Carl Andre, Robert Morris, Sol LeWitt, Bruce Nauman a Dan Flavin, ako aj ku konceptualistickým súčasníkom ako Daniel Buren, Dan Graham a Maria Nordman. O inštalácii uvažuje aj v kontexte iných Asherových diel, ktoré využívali neumelecké, funkčné prvky vrátane stien alebo ktoré skúmali muzeologické otázky.