Metroburbia: Anatómia Veľkého Londýna

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 4 hlasoch.

Pôvodný názov:

Metroburbia: The Anatomy of Greater London

Obsah knihy:

Na predmestiach Londýna žije mnoho tisíc ľudí, ktorí denne cestujú do centra za prácou, ale aj mnoho tisíc ľudí, ktorí si na to nájdu dôvod len zriedka. Nachádza sa tu aj všetka základná infraštruktúra mesta vrátane letísk, kancelárií, nákupných centier, tovární a skladov. Vonkajší Londýn je teda metropolitný a zároveň prímestský - je to metroburbia. Paul Knox v tejto knihe skúma históriu a vývoj architektúry londýnskych predmestí a oslavuje ich prekvapujúcu rozmanitosť a organizovanú štruktúru, čím vyvracia bežné tvrdenie, že sú monotónne alebo amorfné.

Prvá kapitola, Základy metroburbií, vysvetľuje vznik a vývoj metroburbií a zaoberá sa tým, ako topografia a geológia ovplyvnili rozmiestnenie dedín, ktoré sa stali súčasťou Veľkého Londýna. Rieka Temža je samozrejme jedným z najdôležitejších a najznámejších štrukturálnych prvkov Londýna a Knox v tejto kapitole skúma, ako jej meandre a zákruty vytvorili odlišné modely osídlenia a rozvoja. Podrobne opisuje aj sedem charakteristických sektorov Londýna, ktorými sú (v smere hodinových ručičiek od západu) údolie Temže, severozápadný Londýn, severný Londýn, údolie Lea, severovýchodný Londýn, ústie Temže a južný Londýn. Nakoniec sa venuje tomu, ako rané osady, vidiecke sídla a kráľovské paláce formovali metroburbia a ako nárast ciest a priemyslu upevnil rozvoj toho, čo sa stalo predmestím.

Kapitola 2, Londýn podľa vzoru, sa zaoberá viktoriánskymi a edwardiánskymi predmestiami, ktoré ako prvé dostali toto pomenovanie. Rozoberá stavebný boom a jeho vplyv na zamestnanosť v meste, rozdiely v štýle a účele jednotlivých predmestí a Knox skúma aj vplyv prisťahovalectva a industrializácie na požiadavky na bývanie v meste. Opisuje tiež vznik parkov, cintorínov a záhradných osád, ktoré dnes poskytujú Londýnčanom takú cennú zeleň, a vznik pôsobivých priemyselných, občianskych a inštitucionálnych budov, ktoré sú dodnes výraznou súčasťou infraštruktúry mesta.

Kapitola 3, Medzivojnové predmestia: Metro-Land a univerzálny plán, opisuje zrýchlenie stavebných projektov v medzivojnovom období a začiatok prechodu od eduardovskej spoločnosti k modernému sociálnemu štátu. Pojem "Metro-Land", ktorý zaviedla Metropolitná železničná spoločnosť na začiatku dvadsiateho storočia, dal názov kapitole a opisuje rozširovanie obytného Londýna pozdĺž trasy metra do Buckinghamshire. Rozoberá sa vplyv rozšíreného vlastníctva automobilov a opisujú sa rôzne štýly bývania - Stockbroker Tudor, Suburban Moderne, mansion block atď. Štvrtá kapitola, Sekulárna reformácia a modernizmus, sa zaoberá tridsiatimi rokmi od konca druhej svetovej vojny, počas ktorých sociálny štát priniesol radikálne zmeny do života v Londýne a do architektúry mesta.

Kapitola 5, Kontrareformácia, opisuje zmeny, ktoré v krajine spôsobila nová neoliberálna agenda, keď štát blahobytu nahradila trhová ekonomika, ktorá podporovala slobodný rozvoj. V tom čase sa metroburbia rozšírila smerom von a zahrnula Chelmsford, Southend-on-Sea, Maidstone, Guildford, Reading a Luton. Bola to éra nových radikálnych infraštruktúrnych projektov - od vzniku predmestských nákupných centier až po výstavbu novej hrádze na Temži - a obrovského nárastu cien nehnuteľností. Regenerácia ostrova Dogs na obchodnú zónu Docklands je jedným z najznámejších projektov tohto obdobia, ale realizovala sa aj výstavba rodinných domov a drobná výstavba v oblasti životného prostredia, ako aj regenerácia sociálneho bývania. Posledná kapitola, Megapolitan Futures, sa zaoberá rôznymi teóriami o budúcnosti hlavného mesta a domnienkami o podobe mesta v dvadsiatom prvom storočí.