Metonymy in Frames: The Role of Functional Relations in Contiguity-Based Semantic Shifts of Nouns
Táto práca spresňuje pojem metonymie a základný pojem pojmovej spojitosti opisom základnej štrukturálnej vlastnosti metonymie.
Metonymia, skúmaná už od staroveku, je všadeprítomný mechanizmus konštrukcie významu v kontexte, ktorý zahŕňa jazykovo zakódovaný zdrojový pojem, ktorý upriamuje pozornosť na situačne relevantný cieľový pojem. Modelovanie metonymickej kontiguity pomocou rekurzívnych atribútovo-hodnotových štruktúr, inšpirované poznatkami z kognitívnej psychológie, naznačuje, že metonymický vzťah do veľkej miery závisí od funkčnosti zdroja vzhľadom na cieľ.
Na základe tejto štrukturálnej vlastnosti možno identifikovať niekoľko modelov ako potenciálnych základov metonymických posunov. Spôsob, akým sú tieto posuny kódované na jazykovom povrchu, sa líši v závislosti od toho, či je v rámci príslušného rámca dôraz kladený viac na zdroj (metonymia bližšia doslovnému použitiu) alebo viac na cieľ (metonymia bližšia slovotvorbe). Okrem toho dekompozícia vzťahu kontiguity na funkčné vzťahy naznačuje potenciálnu konceptuálnu vzdialenosť medzi zdrojom a cieľom. Tento prístup prispieva k pochopeniu hraníc a možností metonymie.