Spoločný život si vyžaduje spoluprácu, a skutočne existujú prvky, ktoré možno identifikovať v oboch termínoch: Je potrebné, aby medzi členmi spoločenstva existovala pozitívna vzájomná závislosť, aby sa predpokladala úroveň vynútiteľnosti a zodpovednosti, ktorá je pre túto prax nevyhnutná, aby sa uvažovalo aj o prítomnosti určitých kooperatívnych zručností, ktoré sa musia cielene rozvíjať, a napokon o dobrej úrovni sebahodnotiacej, sebareflexívnej a sebakritickej kompetencie v rámci spoločenstva.
Škola môže a musí byť nástrojom mieru, spolužitia alebo sa naopak môže stať mechanizmom, ktorý vyvoláva alebo zvyšuje segregáciu a diskrimináciu. Z toho vyplýva naliehavosť realizácie stratégií, ktoré podporujú a zároveň uľahčujú inklúziu prostredníctvom činností v triede, ktoré podporujú aktívnu účasť všetkých členov vzdelávacej komunity.