Hodnotenie:
Kniha ponúka komplexné a podnetné skúmanie postmoderny a navrhuje rekonštrukciu sociálnych procesov cez prizmu metamoderny. Je určená predovšetkým akademickému publiku, napriek tomu je prístupná aj pre bežných čitateľov so záujmom o filozofiu a spoločenské vedy. Hoci mnohí recenzenti chválili jej zrozumiteľnosť a postrehy, niektorí ju považovali za hutnú a náročnú, pričom uvádzali, že sa treba učiť kvôli odbornej terminológii.
Výhody:⬤ Ponúka jasnú dekonštrukciu postmodernizmu a nový pohľad na sociálne procesy.
⬤ Dobre napísaná a podnetná, príťažlivá pre akademickú aj širokú verejnosť.
⬤ Poskytuje pohľad na koncepcie sociálnych druhov a ich vzťah k činnostiam.
⬤ Podnecuje diskusie o ľudskom rozkvete a etike cnosti.
⬤ Považuje sa za sľubný začiatok nového akademického diskurzu o metamodernizme.
⬤ Obsahuje jasné diskusie o zložitých myšlienkach, ako je ontológia procesu a skepticizmus.
⬤ Hutná a akademická, čo ju robí náročnou pre čitateľov bez zázemia v spoločenských vedách.
⬤ Mnoho odborných termínov, ktoré môžu byť bez predchádzajúcich znalostí ťažko pochopiteľné.
⬤ Niektorí čitatelia sa cítili zmätení a nemohli sa plne zapojiť do materiálu.
⬤ Strmá krivka učenia sa môže odradiť príležitostných čitateľov.
(na základe 7 čitateľských recenzií)
Metamodernism: The Future of Theory
Už desaťročia vedci spochybňujú univerzálnosť disciplinárnych predmetov a kategórií. Súdržnosť vymedzených autonómnych kategórií - ako náboženstvo, veda a umenie - sa zrútila pod ťarchou postmodernej kritiky, čo spochybnilo možnosť pokroku a dokonca aj hodnotu poznania. Jason Ānanda Josephson Storm sa snaží tieto dekonštruktívne projekty radikalizovať a prekročiť ich, aby ponúkol cestu vpred pre humanitné a spoločenské vedy pomocou nového modelu teórie, ktorý nazýva metamodernizmus.
Metamodernizmus pracuje s kritikou postmoderny a odhaľuje mechanizmy, ktoré vytvárajú a udržiavajú pojmy a sociálne kategórie. Storm pritom poskytuje nový, radikálny opis neustále sa meniacej povahy spoločnosti - čo nazýva „procesnou sociálnou ontológiou“ - a jej materializácie v dočasných zónach stability alebo „sociálnych druhoch“. Storm potom formuluje nový prístup k filozofii jazyka tým, že presahuje typické teoretizovanie, ktoré sa zameriava výlučne na ľudskú jazykovú produkciu, a namiesto toho nám ukazuje, ako sa naša vlastná znaková tvorba v skutočnosti nachádza v kontinuu s komunikáciou zvierat a rastlín.
Storm sa zaoberá aj základnými otázkami vzťahu medzi poznaním a hodnotou, pričom podporuje obrat k pokornému, emancipačnému poznaniu, ktoré uznáva existenciu viacerých spôsobov reálneho. Metamodernizmus je revolučným manifestom pre výskum vo vedách o človeku, ktorý prostredníctvom postmodernej skepsy ponúka novú cestu k predstave inkluzívnejšej budúcnosti teórie, v ktorej sa môžu realizovať nové formy pokroku i poznania.
