Metafyzika kristológie v neskorom stredoveku: Viliam z Ockhamu po Gabriela Biela

Pôvodný názov:

The Metaphysics of Christology in the Late Middle Ages: William of Ockham to Gabriel Biel

Obsah knihy:

Neskorý stredovek bol obdobím veľkých špekulatívnych inovácií v kristológii v rámci štandardného kristologického názoru, ktorý vytvorili františkán Ján Duns Scotus a dominikán Hervaeus Natalis.

Podľa tohto názoru vtelenie spočíva v akomsi závislom vzťahu medzi individuálnou ľudskou prirodzenosťou a božskou osobou. Metafyzika kristológie v neskorom stredoveku: Viliam z Ockhamu až Gabriel Biel skúma spôsoby, akými sa tento štandardný názor vyvíjal v neskorom stredoveku.

Teológovia ponúkali rôzne návrhy o povahe tohto vzťahu - ako kategoriálny vzťah, absolútnu kvalitu alebo dokonca len božskú vôľu. Autor Richard Cross uvažuje aj o alternatívnych stanoviskách: Auriola, že božská osoba je "quiditatívnym ukončením" ľudskej prirodzenosti; teológiu homo assumptus Jána Viklefa a Jana Husa; a obnovenie skutočne tomistickej kristológie v 15. storočí v myslení Jána Kapreola a Denisa Kartuziána.

Štrnáste a pätnáste storočie bolo predovšetkým obdobím nominalizmu a táto kniha skúma vplyv nominalizmu na kristologické diskusie, ako aj vývoj tomistickej a scotistickej teológie v tomto období. Poskytuje tiež základné východiská pre správne pochopenie reformačnej kristológie.