Metafyzické základy lásky

Recenzie čitateľov

Anthony Flood v knihe Metafyzické základy lásky skúma základné prepojenie medzi láskou k sebe samému a schopnosťou milovať druhých, pričom vychádza z učenia Tomáša Akvinského. Zdôrazňuje vzťahové vlastnosti ľudskosti a lásky, čím sprístupňuje zložité filozofické myšlienky širokému publiku.

Kniha otvára oči a je poučná, poskytuje základné chápanie lásky na základe Akvinského múdrosti. Je napísaná zrozumiteľným a prístupným štýlom, vhodným pre laických čitateľov aj pre tých, ktorí majú väčšie filozofické vzdelanie. Odporúča sa na individuálne čítanie alebo pre študijné skupiny a zaoberá sa relevantnými témami ľudských vzťahov v dnešnej spoločnosti.

V recenziách sa neuvádzajú konkrétne nedostatky ani zápory, čo svedčí o všeobecne pozitívnom prijatí.

(na základe 2 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Metaphysical Foundations of Love

Obsah knihy:

Metafyzické základy lásky: Tomáša Akvinského o metafyzických vzťahoch jednoty k jednote a jednoty k účasti na Bohu ako kľúčových štruktúrnych prvkoch povahy lásky a priateľstva. Akvinský vo všeobecnosti identifikuje lásku ako zdroj a vrchol života každej ľudskej bytosti.

Všetko v stvorenej ríši vychádza z Božej stvoriteľskej lásky a konečným cieľom všetkých ľudských osôb je čo najväčšie zjednotenie s Bohom. Akvinský tvrdí, že priateľská láska umožňuje najväčšie spojenie medzi dvoma osobami; najväčšie spojenie s Bohom má teda podobu priateľstva s ním. Okrem veľkých metafyzických kníh ľudskej existencie slúži láska aj ako štruktúrovaný pojem Akvinského antropológie a praktickej filozofie.

Väčšinu ľudského života charakterizuje tromi základnými vzťahmi lásky: láskou k Bohu, láskou k sebe a láskou k blížnemu.

Láska k sebe samému vyplýva z osobnej bytostnej jednoty. Logicky predchádza láske k blížnemu a slúži ako vzor pre túto druhú lásku.

Ak človek správne miluje seba, bude správne milovať aj druhých. Na druhej strane, ak sa k sebe vzťahuje prostredníctvom neusporiadanej lásky, nemôže sa ani správne vzťahovať k druhým, ani s nimi vstúpiť do hlbokej jednoty. Okrem toho, vzhľadom na metafyzickú účasť človeka na Bohu, človek miluje seba samého správne len vtedy, keď miluje Boha viac ako seba samého.

Neschopnosť správne milovať Boha má teda za následok neschopnosť nadviazať vzťah s druhými s plne rozvinutou láskou. Naopak, láska k Bohu stavia človeka do pozície, aby sa mohol vzťahovať k druhým s autentickou láskou a vstúpiť s nimi do zväzku priateľstva. Zväzok sa uzatvára pohľadom na osobnú subjektivitu vo svetle predchádzajúcich analýz.