Hodnotenie:
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 6 hlasoch.
Measuring Happiness: The Economics of Well-Being
Skúmanie vzťahu medzi šťastím a prosperitou a otázka, či ekonómovia dokážu merať blahobyt.
Môžu peniaze kúpiť šťastie? Je príjem spoľahlivým meradlom životnej spokojnosti? Na Západe sa po druhej svetovej vojne zdalo, že šťastie je neoddeliteľne spojené s prosperitou. Od 60. rokov 20. storočia sa však začali presadzovať iné hodnoty: mier, politická participácia, občianske práva, environmentalizmus. "Ekonómia šťastia" - trochu nesúrodo znejúce odvetvie toho, čo sa nazýva "pochmúrna veda" - sa zaoberala hádankou, čo robí ľudí šťastnými, a uskutočňovala dôkladné prieskumy, v ktorých sa ľudia pýtali na kvantifikáciu svojej spokojnosti so "životom vo všeobecnosti". V tejto knihe traja ekonómovia skúmajú súvislosť medzi šťastím a prosperitou a zisťujú, ako ekonómovia merajú spokojnosť so životom a blahobyt.
Autori skúmajú vývoj výskumu šťastia a berú do úvahy slávny "Easterlinov paradox", ktorý zistil, že priemerná životná spokojnosť ľudí zrejme nezávisí od ich príjmu. Kladú si však otázku, či výskum šťastia dokáže zmerať to, čo je potrebné zmerať. Tvrdia, že by sme nemali hodnotiť blahobyt ľudí na "stupnici šťastia", pretože to nevyhnutne zakrýva skutočný sociálny pokrok. Namiesto toho by sa rastúci príjem mal chápať ako zvyšovanie príležitostí a zmierňovanie nedostatku. Hospodársky rast pomáha spoločnostiam udržať si slobodu a financovať programy sociálneho zabezpečenia. V tomto ohľade si vysoký príjem síce nekupuje šťastie so životom vo všeobecnosti, ale dáva jednotlivcom možnosť byť zdravší, vzdelanejší, lepšie oblečení a lepšie živení, žiť dlhšie a žiť dobre.
