Mentalita opíc

Recenzie čitateľov

V recenziách sa vyzdvihuje významný prínos Kohlerovej práce o poznávaní primátov, pričom sa zdôrazňuje jej relevantnosť a hĺbka poznatkov napriek veku štúdií. Zatiaľ čo obsah knihy je chválený, najmä pre jej informatívnosť a Kohlerov odvážny vedecký prístup, v niektorých výtlačkoch sa objavujú pozoruhodné kritické poznámky týkajúce sa kvality tlačovej reprodukcie.

⬤ Informatívny a zaujímavý obsah o štúdiách opíc
⬤ Kohlerov prenikavý a odvážny prístup k poznávaniu zvierat
⬤ považovaný za klasiku v odbore
⬤ významný pre primatológov a psychológov
⬤ dôležitá referencia, ktorá sa ťažko hľadá.

⬤ Zlá kvalita tlačových reprodukcií v niektorých vydaniach
⬤ obrázky a kvalita papiera označovaná za hroznú
⬤ pre lepšie pochopenie odporúčame prečítať si nemecký originál.

(na základe 6 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Mentality of Apes

Obsah knihy:

Wolfgang Khler dokázal, že šimpanzy dokážu riešiť problémy pomocou vhľadu. Jeho výskum ukázal, že intelektuálny rozdiel medzi ľuďmi a šimpanzmi je oveľa menší, ako sa doteraz predpokladalo. Táto práca bola revolučná, keď bola pôvodne publikovaná v roku 1917 v nemčine, ale celé desaťročia bola zväčša ignorovaná, pretože porušovala konvenčnú múdrosť, že správanie zvierat je jednoducho výsledkom inštinktu alebo podmieňovania.

Khlerov výskum však ukázal, že to tak nie je. Pri svojich experimentoch použil štyri šimpanzy: Chica, Grande, Konsul a Sultan. Experimenty spočívali v umiestnení šimpanzov do uzavretého priestoru a predložení požadovaného predmetu, ktorý bol mimo dosahu. V jednom experimente Khler umiestnil banány mimo Sultanovej klietky a dve bambusové tyče do jeho klietky, ktoré bolo potrebné spojiť, aby sa na banány dalo dostať. Khler predviedol Sultánovi riešenie tak, že vložil prsty do konca jednej z tyčí. Po chvíli uvažovania Sultán spojil obe palice a dokázal sa dostať k banánom.

Ako ukazuje Jaan Valsiner v úvode k tomuto klasickému dielu, Khlerova analýza inteligencie opíc znamenala prelom v psychológii myslenia a pokračujúci boj medzi behaviorizmom a kognitívnou psychológiou. Khler dosiahol svoj dvojaký cieľ: určiť vzťah medzi intelektuálnymi schopnosťami vyšších primátov a človeka a získať prehľad o povahe inteligentných činov.