Hodnotenie:
Recenzent sa hlboko zaujíma o prepojenie memetiky a hudby, najmä prostredníctvom inovatívnych techník generatívnej a algoritmickej hudobnej kompozície. Rozoberá svoje bohaté skúsenosti v tejto oblasti a poukazuje na potenciál aj výzvy využívania memetických konceptov v kultúrnom vývoji. Ku knihe sa však vyjadrujú kriticky, pretože nepredkladá nové alebo zásadné pohľady na danú problematiku a naznačujú, že jej chýba originalita.
Výhody:Kniha sa zaoberá zaujímavými koncepciami súvisiacimi s memetikou a jej aplikáciou na hudbu a kultúrny rozvoj. Recenzent oceňuje skúmanie generatívnych hudobných techník a možností prelomenia kultúrnych vzorcov.
Nevýhody:Recenzent považuje knihu za málo originálnu a hlbokú, prirovnáva ju k omieľaným myšlienkam bez výrazného pokroku v chápaní memetiky. Vyjadruje sklamanie, že sa v nej neskúma potenciál memetiky v autoritárskych podmienkach.
(na základe 1 čitateľských recenzií)
The Memetics of Music: A Neo-Darwinian View of Musical Structure and Culture
Richard Dawkins vo svojej klasickej knihe Sebecký gén z roku 1976 sformuloval koncept mémov, ktorý inšpiroval tri desaťročia práce v oblasti, ktorú mnohí považujú za rozvíjajúcu sa vedu memetiky. Jej základná teória predpokladá, že ľudská kultúra sa skladá z množstva čiastkových jednotiek, mémov, ktoré sú obdobou génov biologického prenosu.
Tieto kultúrne replikátory sa prenášajú imitáciou medzi členmi spoločenstva a v priebehu času podliehajú mutačno-evolučným tlakom. Napriek tomu, že Dawkins a viacerí ďalší používali vo svojich exemplifikáciách toho, čo môže predstavovať mém, hudbu, tieto formulácie boli vo všeobecnosti dosť rudimentárne, dokonca naivné. Táto štúdia je prvým muzikologicky orientovaným pokusom systematicky aplikovať teóriu memetiky na hudbu.
Na rozdiel od dvoch hľadísk, ktoré sa v hudobnej teórii a analýze bežne používajú, a to hľadiska poslucháča a skladateľa, je cieľom tejto knihy obhájiť odlišné a poučné tretie hľadisko. Toto hľadisko je metaforické a antropomorfné a metafora je náročná a kontroverzná, ale prijatý spôsob myslenia má svoj základ v dobre podložených vedeckých princípoch a je schopný generovať poznatky, ktoré nie sú dostupné z prvých dvoch hľadísk. Perspektíva je perspektívou samotného (sebeckého) replikovaného hudobného vzoru a jej prijatie je pre memetiku kľúčové.
Použitý prístup je teoretický aj analytický. Začína diskusiou o evolučnom myslení v rámci muzikológie a pokračuje teoretickými aspektmi memetiky hudby, od pomerne abstraktných filozofických špekulácií až po podrobné úvahy o tom, čo vlastne predstavuje mém v hudbe. Jan pritom vychádza z viacerých prístupov aktuálnych v hudobnej teórii vrátane schenkerizmu a Narmourovho implikačno-realizačného modelu.
Na demonštráciu praktickej využiteľnosti memetickej perspektívy ju analyticky aplikuje v 6. kapitole, v ktorej sleduje prenos o.
