Landmarks in the History of Science: Great Scientific Discoveries from a Global-Historical Perspective
Kniha Medzníky v dejinách vedy je stručnou históriou vedy z globálneho a makrohistorického hľadiska. Je to opis veľkých teoretických revolúcií, ako sú heliocentrizmus, atomizmus a relativita. Ale čo je dôležitejšie, je to aj príbeh metodologických prechodov k experimentálnej, matematickej, konštruktivistickej a inštrumentálnej praxi vedy.
Začína sa starogréckou vedou ako jedným z prvých sebavedomých, komplexných a dobre zdokumentovaných vedeckých úsilí na globálnej úrovni. Početné príspevky Grékov v oblasti filozofie, matematiky, geometrie, geografie a astronómie, ktoré boli významné, boli skôr plodom voľného času než priemyslu. Ďalej sa skúmajú dejiny vedy v Číne a výmena Číny s Indiou a islamom. Charakteristickým znakom čínskej vedy je systematické a spoločné vedecké úsilie. Príspevky Číňanov v oblasti medicíny, tlače, výroby a navigácie vždy predbiehajú a prekonávajú príspevky západných súčasníkov.
Pozornosť sa potom presúva na obdobie oceánskych objavov, ktoré vytvorili neúprosné predpoklady pre vznik globálneho obchodu a svetového systému. Renesančná veda bola všadeprítomná, od vnútorných orgánov organizmov až po vonkajšie oblasti Zeme. Zdôrazňuje sa význam medzikultúrneho vedeckého synkretizmu, pričom Pyrenejský polostrov bol miestom stretnutia a križovatkou vzájomnej náklonnosti arabskej, židovskej a európskej kultúry. Objavy a vynálezy v oblasti metalurgie, elektromagnetizmu a vedy o rope vytvorili vedecký základ pre priemyselnú revolúciu. Logika priemyselnej revolúcie diktuje vývoj v oblasti informačných technológií, ktorý vrcholí vynálezom moderných počítačov. Kapitola venovaná dejinám moderných vedeckých koncepcií vesmíru ukazuje jemné väzby v štruktúre zásadných myšlienok vo fyzike a astronómii. Knihu uzatvárajú úvahy o vzťahu filozofie a dejín vedy. V nadväznosti na Kuhna a Latoura sa táto diskusia sústreďuje na charakteristiku kontinuít, ruptúr a paradigmatických prechodov vo vede.
