The Mother of All Tableaux: Order, Equivalence, and Geometry in the Large-scale Structure of Optimality Theory
Teoretická gramatika optimality (OT) vzniká porovnávaním kandidátov na základe množiny obmedzení, pričom sa orientuje na získanie určitých kandidátov ako optimálnych. Typológia špecifikovaného systému zhromažďuje jeho gramatiky, ktoré zahŕňajú všetky celkové poradia dominancie medzi položenými obmedzeniami.
V chápaní vnútornej štruktúry gramatík OT sa dosiahol značný pokrok. Tu sa posunieme o úroveň vyššie, od gramatiky k typológii, pričom budeme skúmať štruktúru, ktorá vyplýva z najzákladnejších záväzkov teórie. Porovnávanie je opäť ústredné: ukazuje sa, že obmedzenie vnímané na typologickej úrovni hodnotí celé gramatiky navzájom.
Z tohto pohľadu obmedzenie presahuje svoju známu úlohu motora porovnávania založeného na kvantitatívnych sankciách a namiesto toho nadobúda podobu abstraktnejšej štruktúry usporiadania a ekvivalencie. Túto štruktúru nazývame EPO, "Equivalence-augmented Privileged Order", ktorú možno prezentovať ako druh obohateného Hasseho diagramu. Súbor EPO, jeden pre každé obmedzenie, tvorí MOAT, matku všetkých tabuliek.
EPO jedinečného MOAT typológie sú rešpektované v každej tabuľke porušenia, ktorá je s ňou spojená. Vďaka zavedenému konceptu MOAT je možné presne pochopiť, ktoré množiny disjunktných gramatík tvoria platné typológie. Toto zistenie nám poskytuje podmienky, za ktorých sa gramatiky danej typológie môžu spojiť a vytvoriť inú, jednoduchšiu typológiu, a tým informačne abstrahovať od rôznych rozdielov medzi nimi.
Z geometrického hľadiska nám koncepcia MOAT umožňuje ukázať, v nadväznosti na Riggleho (2010, 2012) poznatky, že gramatiky typológie prehľadne rozdeľujú jej reprezentáciu na permutoedri na spojené, sféricky konvexné oblasti. Diskusia prebieha v konkrétnych aj abstraktných líniách s cieľom uľahčiť prístup čitateľom širokého spektra záujmov.