Recenzie čitateľov
Zhrnutie:Kniha ponúka históriu jednej z prvých Marconiho tovární, ale trpí nedostatkom kontextu a presnosti, pokiaľ ide o širšiu históriu bezdrôtových sietí. Niektorí čitatelia ju považujú za zaujímavú a dobre napísanú, iní ju kritizujú za prílišné zameranie na Marconiho a nedostatočnú hĺbku.
Výhody:⬤ Čitateľná a dobre napísaná
⬤ poskytuje dobrú históriu prvej továrne na bezdrôtové
⬤ pripojenie, ktorá je zaujímavá pre nadšencov Marconiho.
Nevýhody:⬤ Chýba širší historický kontext
⬤ obsahuje nepresnosti o histórii bezdrôtových sietí
⬤ vnímaná ako publikácia márnotratnej tlače s úzkym zameraním
⬤ clivý obdiv k Marconimu môže znehodnotiť obsah.
(na základe 5 čitateľských recenzií)
Obsah knihy:
Koncom roka 1898 mala nová spoločnosť Guglielma Marconiho Wireless Telegraph Company len niečo vyše dvoch rokov. Mladý taliansky inžinier bol vyčerpaný z nekonečných mesiacov intenzívneho testovania a vývoja, keď sa snažil dokázať, že jeho systém bezdrôtovej komunikácie je životaschopný. Marconi však nemal žiadnych zákazníkov a jeho spoločnosť balansovala na pokraji bankrotu. Marconi však nebol obyčajný človek. Veril vo svoj systém a veril, že prídu objednávky a že ich bude musieť splniť.
V januári 1899 otvoril v Chelmsforde prvú továreň na výrobu bezdrôtových zariadení na svete, ktorá zamestnávala 20 ľudí, a urobil tak odvážny, možno až neuvážený krok. Istý čas sa jeho nová továreň musela pretĺkať subdodávateľskou výrobou, ale počas nasledujúcich 13 rokov mali inžinieri, technici a zamestnanci Hall Street Works vybudovať základy nového bezdrôtového veku.
Čoskoro mala továreň Hall Street Works poslať vybavenie do búrskej vojny, čínskeho boxerského povstania a zásobovať obrovské transatlantické stanice Poldhu a Clifden. V decembri 1901 sa Marconimu napriek všetkému podarilo prijať bezdrôtovú správu odoslanú cez Atlantický oceán na vzdialenosť viac ako 2 170 míľ a väčšina zariadení bola vyrobená v závode Hall Street Works. Napriek tomu, že sa Marconi a jeho spoločnosť stali svetoznámymi, stále bolo zúfalé nájsť platiacich zákazníkov pre jeho nový systém "bez drôtov". Dňa 8. mája 1901 si Kráľovské námorníctvo objednalo prvú objednávku na 32 súprav, ktorá sa do roku 1905 zvýšila na 108 súprav.
Závod na Hall Street potom dodával všetko vybavenie pre rastúcu sieť pobrežných bezdrôtových staníc spoločnosti Marconi a začal vybavovať čoraz viac civilných lodí. Továreň zásobovala zákazníkov po celom svete vrátane povodia Amazonky, Havaja, Konga, Thajska, Južnej Afriky, Indie, Kanady a dokonca aj oboch strán balkánskej vojny v roku 1912. Práve bezdrôtové zariadenia Marconi vyrobené v Hall Street boli nainštalované na palube nešťastnej lode RMS Titanic, ktorá zachránila viac ako 730 ľudí, keď sa táto veľká loď v roku 1912 stratila, a viac ako 760 ľudí, keď sa v máji 1915 potopila loď RMS Lusitania. Toto úspešné využitie bezdrôtového spojenia na zaistenie bezpečnosti na mori vytvorilo nový a rozsiahly trh pre zariadenia spoločnosti Marconi.
V tom istom roku Hall Street Works oficiálne zatvorila svoje brány, pretože obrovská New Street Works prevzala jej pracovné zaťaženie a prvá továreň na bezdrôtové spojenie na svete sa odmlčala, okrem svojej bezdrôtovej stanice na druhej strane cesty, ktorá naďalej odpočúvala nemeckú flotilu a poskytovala dôležité informácie prísne tajnej kódovacej stanici Room 40 námorníctva. Práve toto a všetka práca vykonaná na Hall Street zabezpečili, že Británia a spoločnosť Marconi boli pripravené čeliť extrémnym požiadavkám sveta, ktorý bol teraz vo vojne.
