V čase vydania knihy La amortajada v roku 1938 mala politická, hospodárska a sociálna situácia čílskych žien ďaleko od ideálu.
Čilské ženy, ktoré nemali politické práva, ako napríklad volebné právo, nemali rovnaký prístup na trh práce a boli vystavené silnej sociálnej podriadenosti, sa javili skôr ako objekty než ako historické subjekty. V tomto kontexte sa objavila malá skupina buržoáznych žien, ktoré prostredníctvom literatúry a umenia spochybňovali podriadené postavenie žien.
Inými slovami, rôznymi spôsobmi spochybňovali patriarchálnu štruktúru vtedajšej čilskej spoločnosti. Náš problém je teda rámcovaný chápaním a charakterizovaním postavy Mar a Luisy Bombalovej ako intelektuálky a predstaviteľky skupiny žien, pre ktoré bola charakteristická tangenciálna konfrontácia s patriarchátom, ktorá uprednostňovala budovanie ženskosti oddelenej od domáceho - materského prostredia a spojenej s intimitou bytia ženy, s jej individualitou a výpovedným charakterom jej diel.