Recenzie čitateľov
Zhrnutie:V recenziách sa mieša chvála a kritika knihy, pričom sa uznáva jej dôležitosť pre pochopenie chicano/a histórie a zložitých rasových vzťahov v USA.Zatiaľ čo mnohí čitatelia ju považujú za pútavú, poučnú a relevantnú, viaceré kritiky poukazujú na jej spletitý príbeh, prílišné zjednodušenie historických udalostí a nedostatok diferencovanej analýzy.
Výhody:Kniha je veľmi pútavá a dobre napísaná, poskytuje dôležitý pohľad na históriu Chicano/a a rasové vzťahy v USA. Čitatelia oceňujú dôkladný výskum a osobné rozprávania, ktoré obohacujú historický kontext. Mnohí ju považujú za poučnú, najmä pokiaľ ide o sociálne konštrukcie rasy, ktoré formujú identity.
Nevýhody:Kritici poukazujú na problémy s naratívnou štruktúrou knihy, pričom si všímajú logické skoky a prílišné zjednodušenie historických udalostí. Niektorí sa domnievali, že jej chýbajú nuansy a že sa dostatočne nezaoberá rozmanitosťou regionálnych dejín. Okrem toho sa vyskytli obavy z určitých rozsiahlych predpokladov, ktoré znehodnotili argumenty.
(na základe 9 čitateľských recenzií)
Obsah knihy:
V historických záznamoch aj v ľudovej predstavivosti sa príbeh expanzie na západ v Amerike v 19. storočí vyznačuje skôr pojmami anexie než kolonializmu, skôr otvárania než dobývania a skôr osídľovania neobývaných území než vysídľovania existujúceho obyvateľstva.
V knihe Manifest Destinies sa na príklade územia dnešného Nového Mexika sledujú počiatky Mexičanov ako rasovej skupiny v Spojených štátoch, pričom osobitná pozornosť sa venuje zmenám významu rasy a práva v 19. storočí. Laura E.
Gmezová skúma ústredný paradox rasového statusu Mexičanov, ktorý spočíva v tom, že zákon označuje Mexičanov za "bielych" a zároveň ich sociálne postavenie ako nebielych v americkej spoločnosti.
Rozpráva zanedbávaný príbeh konfliktov, dobývania, spolupráce a súperenia medzi Mexičanmi, Indiánmi a Euroameričanmi, tromi hlavnými populáciami regiónu, ktoré boli hlavnými tvorcami a obeťami zákonov, ktoré určovali, aká je rasa a ako sa s ľuďmi bude zaobchádzať podľa ich rasy. Gmezova priekopnícka práca, ktorá zahŕňa disciplíny práva, histórie a sociológie, odhaľuje, ako sa konštruovanie Mexičanov ako americkej rasovej skupiny ukázalo ako kľúčové pre širší proces reštrukturalizácie amerického rasového poriadku od mexickej vojny (1846 - 48) do začiatku dvadsiateho storočia.
Dôraz na vzťahy medzi bielymi a čiernymi v tomto období zakrýva významnú úlohu, ktorú zohrala doktrína "Manifest Destiny" a kolonizácia severného Mexika v rasovej podriadenosti čiernych Američanov. Laura E. Gmezová, rodená Novomexičanka, je profesorkou práva a amerických štúdií na Univerzite Nového Mexika.
Je autorkou knihy Misconceiving Mothers: Zákonodarcovia, prokurátori a politika prenatálnej expozície drogám. Vo svojej diskusii o úlohe práva pri vytváraní mexických Američanov ako rasovej skupiny Gomezová presvedčivo rozpráva príbeh dobyvateľov, ktorí manipulujú s podmanenými. -The Santa Fe New Mexican Gmez si kladie za cieľ napísať protilátku proti historickej amnézii o kľúčových udalostiach devätnásteho storočia, ktoré viedli k vzniku prvých Mexických Američanov.
Gmezová, profesorka práva na Univerzite v Novom Mexiku, uplatňuje trojstranný prístup: na dejiny Chicana sa pozerá prostredníctvom sociológie, histórie a práva, pričom ako prípadovú štúdiu používa Nové Mexiko. Jadrom knihy je myšlienka, že Manifest Destiny nebola podľa Gmeza neutrálna politická teória.
Bola to skôr silná ideológia, ktorá bielym Američanom dávala pocit nároku na pôdu a rasovej nadradenosti nad jej obyvateľmi. -La Bloga.
