Hodnotenie:
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.
Mandarin Brazil: Race, Representation, and Memory
V knihe Mandarin Brazil Ana Paulina Lee skúma ústredný význam vylúčenia Číny v projekte budovania brazílskeho národa a sleduje úlohu kultúrnej reprezentácie pri vytváraní rasovo podmienených národných kategórií. Leeová sa zaoberá zobrazeniami čínskosti v brazílskej populárnej hudbe, literatúre a vizuálnej kultúre, ako aj archívnymi dokumentmi a diplomatickou korešpondenciou Brazílie a dynastie Čching o otvorení obchodných a imigračných ciest medzi Brazíliou a Čínou.
Odhaľuje pritom, ako ázijská rasizácia pomáhala formovať obraz Brazílie ako rasovej demokracie. Mandarínska Brazília sa začína v druhej polovici devätnásteho storočia, v prechodnom období, keď sa z otrockej práce stala neslobodná práca - v období, keď sa čierne otroctvo zmenilo na „žltú prácu“ a vzrástli rasové obavy. Lee sa pýta, ako sa koloniálne paradigmy rasovej práce stali súčasťou brazílskeho projektu budovania národa, ktorý uprednostňoval „bielenie“, v podstate ideológiu nadradenosti bielej rasy, ktorá prepájala koloniálny rasový kastový systém s novými schémami prisťahovaleckej práce.
Tým, že sa Lee zamýšľa nad tým, prečo boli čínski robotníci vylúčení z brazílskeho úsilia o budovanie národa, zatiaľ čo japonskí migranti boli vítaní, pýta sa, ako čínske a japonské imperiálne ambície a ázijská etnická nadradenosť posilnili brazílsky projekt bielenia. Mandarínska Brazília prispieva k novému rozhovoru v latinskoamerických a ázijsko-amerických kultúrnych štúdiách, ktorý zohľadňuje ázijské diasporické dejiny a rasové formovanie v celej Amerike.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)