„Madam Butterfly“ a ‚japonský slávik‘: Dva orientalistické texty

Recenzie čitateľov

Kniha obsahuje dva príbehy, „Madame Butterfly“ a „Japonský slávik“, s rôznou úrovňou kvality a zaujímavosti. Prvá poviedka je ostro kritizovaná pre nedostatok autenticity pri zobrazovaní japonskej kultúry, zatiaľ čo druhá je chválená ako pútavé čítanie. V recenziách sa zdôrazňuje dôležitosť pochopenia historického kontextu a kultúrneho vnímania.

Druhý príbeh, „Japonský slávik“, je veľmi pútavý a má vierohodnejšie použitie holubičej angličtiny. Oba príbehy poskytujú fascinujúce porovnanie japonskej kultúry a vnímania mužských protagonistov, najmä v kontexte svojej doby.

Príbeh „Madame Butterfly“ sa považuje za horší kvôli neautentickej holubičej angličtine a nedostatočnému pochopeniu japonskej kultúry. Mnohí ju považujú za ťažko zrozumiteľnú, čo vedie k nižšiemu hodnoteniu tohto príbehu.

(na základe 2 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

'madame Butterfly' and 'a Japanese Nightingale': Two Orientalist Texts

Obsah knihy:

Madame Butterfly (1898) a Japonský slávik (1901) vyšli v čase najväčšej fascinácie Američanov japonskou kultúrou. Tieto dve novely sú tu po prvýkrát spojené, aby sme ukázali, ako definovali a redefinovali súčasné mylné predstavy o "Oriente".

Toto je prvé reprintované vydanie Japonského slávika od jeho vydania v roku 1901, keď Winnifred Eatonovú (pod pseudonymom Onoto Watanna) preslávil. Kniha Johna Luthera Longa Madame Butterfly predstavila americkým čitateľom postavu tragickej gejše, ktorá sa zamiluje do temperamentného Američana a potom je ním odmietnutá; opera, ktorú Puccini na základe tohto diela naštudoval, dodnes nadchýna publikum na celom svete. Hoci Long zdôrazňoval necitlivosť ľudí zo Západu vo vzťahu k Ázijčanom, vždy verná Cho-Cho-San bola typickým príkladom podriadenosti Ázie a dominancie Západu.

Japonský slávik posúva Longovu revíziu o niekoľko krokov ďalej. Eatonova hrdinka je silná sama o sebe a je milovaná za vlastných podmienok.

Japonský slávik je významný aj svojou skrytou osobnou povahou. Hoci Eatonovej pseudonym naznačoval, že je Japonka, v skutočnosti bola čínskeho pôvodu.

Žijúc v spoločnosti, ktorá bola zaryto protičínsky naladená, používala japonskú zástenu pre svoju vlastnú problematickú identitu a Japonský slávik vypovedá rovnako o autorkinom úsilí prijať svoje ázijské dedičstvo ako o stereotypoch, ktorým odporuje.