Machiavelli a epikureizmus: Pátranie po pôvode ranonovovekého politického myslenia

Pôvodný názov:

Machiavelli and Epicureanism: An Investigation into the Origins of Early Modern Political Thought

Obsah knihy:

Táto kniha skúma vplyv epikurejskej fyziky na argumentáciu rozvíjanú v Machiavelliho Rozpravách o Liviovi. Za týmto účelom sa v prvých troch kapitolách skúmajú celé filozofické dejiny a počiatky atomistickej filozofie.

Súčasťou tohto skúmania je aj Platónova kritika atomistickej filozofie z jeho dialógu Parmenides. Platón totiž v Parmenidovi vyvracia atomistickú filozofiu. Bolo vykonané značné množstvo vedeckých prác, ktoré dokazujú prúdy lukréciánskeho atomizmu v Machiavelliho Florencii.

Poskytujú sa dôkazy o Machiavelliho kontakte s lukretiánskym textom a kniha potom pokračuje v skúmaní transformačných argumentov samotných Rozpráv o Liviovi.

Machiavelliho Rozpravy sú presýtené terminológiou prevzatou z fyziky: „materia“ (hmota), „corpo“ (telo), „forma“ (forma), „accidente“ (nehoda). Anglickí prekladatelia pri prekladoch zvyčajne využívali určitú teóriu, o ktorú fyzikálnu tradíciu sa Machiavelli opiera.

Tým, že si Machiavelli požičiava terminológiu lukratívnej fyziky, stáva sa schopný vnímať ľudí v politickej spoločnosti ako niečo menej ako ľudí: ako „hmotu“ alebo materia bez formy. V mojej analýze Machiavelliho nasadenia pojmov z lukratívnej fyziky sa pokúšam odhaliť brutalitu, ktorá je vlastná Machiavelliho novým definíciám prvkov politiky, a všeobecný nepriateľský postoj jeho politickej vedy k aristotelovskej koncepcii človeka ako politického zvieraťa. Klasická Aristotelova fyzika, ktorú Machiavelli odmietol za vzor, poukazuje na dopredu hľadiacu hybnosť prírodných bytostí.

Pre Aristotela príroda zamýšľa ľudskú politickú spoločnosť ako arénu pre ľudské naplnenie. V aristotelovskej fyzike príroda smeruje k cieľu v generácii, t. j.

k zavŕšeniu prírodného bytia v jeho náležitom stave dokonalosti. Pre ľudské bytosti je to spravodlivosť, kvalita vzťahov, ktorá umožňuje šťastie.

V Machiavellim sa odhaľuje nová politizovaná fyzika. V Machiavelliho modeli sú ľudské bytosti sformovanej hmoty prostredníctvom nových inštitúcií a metód vlády opakovane posielané "späť k svojim počiatkom", t. j.

do stavu izolácie, núdze, zranenia a bolesti.

Poslednú kapitolu knihy uzatvára skúmanie konkrétnych inštitúcií a metód, ktoré nám Machiavelli ponúka na zamestnanie, ak sa má uskutočniť jeho nová vízia republiky.