Macedónsko - Alexandria: Monumentálne pohrebné komplexy neskorej klasickej a helenistickej doby

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.

Pôvodný názov:

Macedonia - Alexandria: Monumental Funerary Complexes of the Late Classical and Hellenistic Age

Obsah knihy:

Typ monumentálnej hrobky, ktorý sa vyvinul v Macedónsku v neskorom klasickom období, bol nepochybne najpôsobivejší zo všetkých gréckych pohrebných komplexov. Bola to pohrebná komora s predsieňou, postavená z kamenných kvádrov, zaklenutá a vybavená architektonickou fasádou, ukrytá pod veľkou tumbou vystupujúcou nad zem.

Koncepcia macedónskej hrobky, ktorú so sebou priniesli Macedónci a Gréci usadení v Alexandrii ad Aegyptum, meste založenom Alexandrom Veľkým na egyptskom pobreží, ovplyvnila stavebnú podobu podzemných hrobiek, ktoré vznikli v novom meste. V publikácii „Macedónsko-Alexandria“ sa skúma rozsah tohto vplyvu, pričom sa v syntetickej podobe porovnávajú štrukturálne prvky cistových hrobov, komorových a do skaly vytesaných hrobiek v Macedónsku s alexandrijskými hypogejami, pričom sa zohľadňujú rôzne geografické faktory, ktoré ich podmienili. Nasleduje predstavenie výzdoby fasád a interiérov, diskusia o námetoch nástenných malieb vo vnútri hrobiek a charakteristika zachovaného hrobového vybavenia.

Macedónska hrobka svojou formou odráža grécke eschatologické presvedčenie zakorenené v mysterióznych náboženstvách a spoločenskú ideológiu macedónskeho kráľovstva. Osvojenie si týchto názorov sa prejavuje v architektonickom usporiadaní, v pôdoryse predsiene a komory, v priečelí (v Macedónsku) alebo na nádvorí (v Alexandrii), v stavebnej a architektonickej výzdobe interiéru a v nábytku, ktorý sa nachádza v komore.

Tieto prvky odkazujú na palácovú architektúru a určujú symbolickú funkciu hrobky. Aspekt kultu mŕtveho je zdôraznený ikonografiou nástenných malieb, formou pochovávania a charakterom hrobových predmetov sprevádzajúcich zosnulého.

V Alexandrii o úlohe rituálov slávených v rodinných hrobkách svedčí zmenšovanie veľkosti pohrebných komôr v prospech predsiení a zavedenie otvoreného nádvoria, ako aj prítomnosť oltárov. Pokiaľ ide o ideológiu, ktorá stála v pozadí alexandrijských komplexov, autor skúma otázku koexistencie a popularity egyptských predstáv prevzatých do alexandrijského sepulkrálneho umenia, pričom zdôrazňuje rozdiely vo vnímaní úlohy hrobky v macedónskom a egyptskom vedomí.