Pity and Identity in the Age of Shakespeare
Ranonovoveká anglická spisba o súcite svedčí o spoločenskej kultúre, ktorá bola postavená špeciálne na emóciách a ktorú (aspoň čiastočne) definovali obavy o to, kto si súcit zaslúži a čo by mohlo jednotlivca stáť, keby ho ponúkol.
Pity and Identity in the Age of Shakespeare (Ľútosť a identita v Shakespearovom veku) predstavuje ranonovoveké Anglicko ako miesto, ktoré udržiava chaotické a protichodné názory na ľútosť naraz, spájajúc príťažlivosť, strach, úzkosť, pozitívnosť a odsúdenie, aby vytvorilo obraz emócie, ktorá je zároveň nestabilná a podstatná, nebezpečná a životne dôležitá, klamlivá a zvodná. Vplyv tejto emocionálnej záťaže na jednotlivé subjekty zohrával významnú úlohu pri formovaní identity v ranom novoveku v Anglicku, pričom centrálne formoval spôsoby, akými ľudia uvažovali o sebe a svojich komunitách.
Na základe širokého spektra materiálu - vrátane dramatických diel Williama Shakespeara, Thomasa Heywooda, Bena Jonsona, Thomasa Middletona a Williama Rowleyho, stredovekej morálnej drámy a lyrickej poézie Philipa Sidneyho, Thomasa Wyatta, Samuela Daniela, Thomasa Lodgea, Barnabea Barnesa, Georgea Rodneyho a Frances Howardovej - táto kniha dokazuje, že literárny materiál má zásadný význam pre širšie dejiny emócií, ktoré doteraz zostávali prevažne záležitosťou sociálnych a kultúrnych historikov. Pity and Identity in the Age of Shakespeare (Ľútosť a identita v Shakespearovom veku) ukazuje, že literárne materiály aj literárna kritika môžu ponúknuť nové pohľady na prežívanie a vyjadrovanie emocionálnej ľudskosti.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)