Ľudská a zvieracia myseľ - otázky vedomia položené na lopatky

Recenzie čitateľov

Kniha predstavuje kontroverzné skúmanie fenomenálneho vedomia, pričom sa zameriava predovšetkým na ľudské skúsenosti a kontroverzne popiera vedomie u zvierat, ktoré nie sú ľuďmi. Recenzenti vyjadrujú silné názory, pričom niektorí chvália filozofickú prísnosť a kvalitu argumentov, zatiaľ čo iní kritizujú autorovu antropocentrickú perspektívu a popieranie vedomia zvierat.

Kniha je chválená pre svoju filozofickú prísnosť a sofistikované argumenty, ktoré ukazujú pôsobivú znalosť empirickej literatúry. Ponúka hlboký pohľad na povahu vedomia a zaoberá sa zložitými filozofickými otázkami.

Mnohí recenzenti kritizujú autorovo úzke zameranie na ľudské vedomie, odmietanie vnímania zvierat a antropocentrické hľadisko. Text sa označuje za hutný a občas zastaraný, pričom niektorí ho považujú za odpudzujúci pre jeho kontroverzné postoje k vedomiu a bolesti u zvierat, ktoré nie sú ľuďmi.

(na základe 7 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Human and Animal Minds - The Consciousness Questions Laid to Rest

Obsah knihy:

Kontinuita medzi ľudskou a zvieracou mysľou je čoraz lepšie pochopená. To viedlo mnohých ľudí k tvrdeniam o vedomí zvierat, ktoré sa často považovalo za rozhodujúce pre ich morálne postavenie. Peter Carruthers presvedčivo argumentuje, že neexistuje žiadna skutočnosť, ktorú by bolo možné objaviť, a že otázka vedomia zvierat nemá vedecký ani etický význam.

Carruthers ponúka riešenia dvoch súvisiacich hádaniek. Prvá sa týka miesta fenomenálneho - alebo pociťovaného - vedomia v prirodzenom poriadku. Ukazuje sa, že vedomie pozostáva z jemných nekonceptuálnych obsahov, ktoré sú "globálne vysielané" do širokého spektra kognitívnych systémov na uvažovanie, rozhodovanie a verbálne správy. Navyše takzvaný "tvrdý" problém vedomia vyplýva len z výrazných pojmov prvej osoby, ktoré môžeme používať pri uvažovaní o takýchto obsahoch. Nejde o žiadne špeciálne nefyzické vlastnosti - žiadne takzvané "kváliá". Druhá záhada sa týka rozdelenia fenomenálneho vedomia v živočíšnej ríši. Carruthers ukazuje, že v skutočnosti nejde o žiadnu skutočnosť, pretože úvahy o vedomí iných tvorov vyžadujú, aby sme do ich mysle premietli naše koncepty prvej osoby.

Takéto projekcie však nevedú k determinovaným pravdivostným podmienkam, keď sa tieto mysle výrazne líšia od našej vlastnej. Tento výsledok však nie

záležitosť. Pre vedu to nemá význam, pretože pri prechode od bytostí, ktoré určite nie sú schopné fenomenálneho vedomia, k bytostiam, ktoré ho určite majú (konkrétne my), sa do sveta nedostáva žiadna ďalšia vlastnosť. A podľa mnohých názorov to nevadí ani etike, pretože záujem o zvieratá môže byť založený na súcite, ktorý si vyžaduje len pochopenie túžob a emócií daných zvierat v tretej osobe, a nie na empatii v prvej osobe.