Ľudové dejiny druhej svetovej vojny: Odpor proti impériu

Recenzie čitateľov

Kniha Donnyho Glucksteina „Druhá svetová vojna - ľudová vojna a imperialistická vojna“ predstavuje dvojitý pohľad na druhú svetovú vojnu, pričom ju vníma ako imperialistický konflikt medzi veľmocami a ľudovú vojnu proti fašizmu. Gluckstein ponúka dobre preskúmaný opis, ktorý zdôrazňuje hnutia odporu a iniciatívy zdola počas vojny, ale čelí aj kritike za určité opomenutia a potenciálne zaujatosti vo svojich interpretáciách.

Kniha je dobre preskúmaná s rozsiahlymi odkazmi, poskytuje nový pohľad tým, že zdôrazňuje boj ľudí proti fašizmu a vyzdvihuje odvahu samoorganizovaných hnutí odporu. Vrhá svetlo na konanie obyčajných ľudí v krajinách, ako je Grécko a Taliansko, a kriticky analyzuje motivácie hlavných mocností počas vojny.

Niektorí recenzenti považovali názov knihy za zavádzajúci a tvrdili, že nejde o komplexné dejiny ľudu, ale skôr o výberový opis zameraný na hnutia odporu. V súvislosti s kľúčovými historickými udalosťami a skupinami sú v ňom značné nedostatky (napr. podrobnosti o Poľskej armáde domácej a Banderovej ukrajinskej povstaleckej armáde). Autorova trockistická ideológia môže ovplyvňovať jeho rozprávanie, čo vyvoláva obavy zo zaujatosti.

(na základe 4 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

A People's History of the Second World War: Resistance Versus Empire

Obsah knihy:

Táto história obnovuje druhú svetovú vojnu ako globálny boj "zdola". Prevažná väčšina historických opisov sa zameriava na pravidelné armády spojeneckých mocností, avšak často opomínané ľudové milície mali kľúčový význam nielen pre porážku fašizmu, ale aj kolonializmu, imperializmu a dokonca kapitalizmu.

Pri pohľade na domobrany v Juhoslávii, Grécku, Poľsku a Lotyšsku, ako aj na Varšavské povstanie a antifašistické hnutia v Nemecku sa ukazuje iný boj, ktorý sa viedol za iných podmienok. Po rozšírení záberu na Indiu, kde hnutie za nezávislosť otriaslo už aj tak slabým britským impériom, a na alternatívne protiimperialistické boje v Indonézii a Vietname sa odhaľuje globálny obraz ľudového odporu.

Napriek týmto radikálnym prvkom mali spojenecké vlády väčší záujem vytvoriť nový poriadok, ktorý by vyhovoval ich záujmom, a mnohé z týchto hnutí boli nakoniec zradené. Mnohé z nich však otriasli existujúcim svetovým poriadkom až do základov.