Tento román rozpráva príbeh mileneckého vzťahu medzi Luciou, temperamentnou a krásnou tanečnicou z Tivoli, a Theodorom Gernerom, váženým právnikom z upätej strednej spoločnosti Nórska 19.
storočia. Gerner, ktorý si ju najprv nechal ako milenku, je Luciiným pôvabom natoľko očarený, že sa s ňou ožení, aby zistil, že jeho projekt urobiť z nej riadnu a skromnú ženu v domácnosti neustále stroskotáva na jej nezadržateľnej zmyselnosti a nedostatku dobrého vychovania.
To, čo ju robilo príťažlivou ako milenku, ju robí neprijateľnou ako manželku. Jeho pokusy riadiť jej správanie postupne prerastajú do tvrdej tyranie, proti ktorej sa ona búri spôsobom, ktorý obom prináša utrpenie a zúfalstvo. Amalie Skramová, Ibsenova súčasníčka, tu vyjadruje rovnakú kritiku represívnych spoločenských mravov a pokrytectva ako on v hrách ako Domček pre bábiky a Prízraky, hoci hlboko osobným spôsobom.
V tomto románe z roku 1888, rovnako ako v iných svojich románoch, sa vášnivo vyjadruje k dvojakému štandardu a prispieva tak k veľkej diskusii o sexuálnej morálke, ktorá koncom devätnásteho storočia zamestnávala mnohých škandinávskych spisovateľov. Zároveň podáva pozorne sledovaný realistický obraz živého prierezu spoločnosti Kristiánie z prelomu storočí, od spoločenských večierkov v šatách vyššej spoločnosti cez vyprahnuté vidiecke chalupy až po tmavé a špinavé činžiaky páchnuce chudobou.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)