Losovanie: Od rovnostárstva k demokracii v starovekom Grécku

Pôvodný názov:

Drawing Lots: From Egalitarianism to Democracy in Ancient Greece

Obsah knihy:

Tento zväzok dvoch popredných historikov po prvýkrát ponúka komplexnú štúdiu o žrebovaní ako ústrednej inštitúcii starovekej gréckej spoločnosti. Žrebovanie vyjadrovalo egalitárne zmýšľanie, ktoré usmerňovalo výber, postup a rozdelenie prostredníctvom žrebovania, a nakoniec bolo zavedené do správy polis, čo je grécka inovácia, ktorá sa zdá byť stále aktuálnejšia aj v súčasnosti.

Autori skúmajú egalitárne, "horizontálne" zmýšľanie, ktoré sa prejavuje v používaní údelu namiesto zhora nadol smerujúcej vízie autority a suverenity. Žrebovanie predpokladalo rovnosť medzi účastníkmi, ktorí si zaslúžia rovnaké "porcie", a používalo sa na rozdeľovanie pôdy, dedičstva, koristi, obetného mäsa, výber jednotlivcov, určovanie poradia, miešanie a reorganizáciu skupín a veštenie vôle bohov. Na veštenie sa používali lósové orákulá; inak bohovia strážili spravodlivosť postupu, ale len zriedka určovali výsledok. Bola to samozrejmá metóda široko a všade uplatňovaná. Žrebovanie by vykryštalizovalo hranice spoločenstva a zdôraznilo jeho suverenitu. Kniha ďalej skúma prenesenie žrebovania do riadenia polis. Naznačený rovnostársky charakter žrebovania bol často v rozpore s vnímaním spoločnosti zhora a hodnotami nerovnosti, postavenia a zásluh. Žrebovanie sa zavádzalo do oligarchií a demokracií nerovnomerným tempom a v nerovnakom rozsahu. Jeho široké používanie v demokracii klasických Atén bolo výnimočným prípadom, ktorý pútal pozornosť v antike aj dnes.

V závere knihy sa diskutuje o význame gréckych príkladov na žrebovanie v súčasnosti a o rastúcom záujme o využívanie náhodného výberu v politike ako možnosti pre moderné demokracie na celom svete. V prílohe je spracovaný prehľad gréckeho slovníka losovacích praktík.