Hodnotenie:
V recenziách na knihu Londýnsky kupec sa zdôrazňuje jej dvojaká povaha ako diela reštaurátorskej drámy. Hoci bola vo svojej dobe úspešná a ponúka pohľad na morálnu filozofiu 18. storočia, súčasní čitatelia ju považujú za trochu zastaranú a príliš moralizujúcu.
Výhody:Hra mala v 18. storočí obrovský úspech a u divákov rezonovala vďaka svojmu morálnemu ponaučeniu a zobrazeniu obchodovania. Má fascinujúce témy a postavy, pričom vyzdvihuje najmä naivitu hlavného hrdinu Georgea Barnwella. Úvod a spracovanie v sérii Regents Restoration Drama sú dobre spracované, v prílohe sú uvedené užitočné doplňujúce materiály.
Nevýhody:Obálka knihy nezodpovedá skutočnému obsahu, čo vedie k nejasnostiam. Mnohí moderní čitatelia považujú hru za „mdlé kázanie“ s opakujúcim sa morálnym tónom, čo ju dnes robí menej pútavou. Rozvláčnosť piateho dejstva a celkový moralistický prístup môžu súčasných divákov odradiť od plného docenenia hry.
(na základe 2 čitateľských recenzií)
The London Merchant
Pani Millwoodová je krásna, inteligentná a ctižiadostivá, ale Londýn jej nedáva iné prostriedky na živobytie, ako zvádzať mužov.
Láska k nej vedie osemnásťročného Barnwella k podvodom, krádežiam a vraždám. „Čo sú vaše zákony,“ pýta sa pani Millwoodová, “iba múdrosť hlupáka a chrabrosť zbabelca, nástroj a zástena všetkých vašich darebáctiev, ktorými trestáte na druhých to, čo sami vykonávate, keby ste boli v ich situácii? Sudca, ktorý odsudzuje chudobného za to, že je zlodej, keby bol chudobný, sám by bol zlodejom.
Takto ďalej klamete a ste klamaní, obťažujete, sužujete a ničíte jeden druhého, ale ženy sú vašou univerzálnou korisťou.“ Londýnsky kupec, prvýkrát uvedený v roku 1731, sa stal jednou z najpopulárnejších hier tohto storočia. Kronikár tohto obdobia Theophilus Cibber ju nazval „takmer novým druhom tragédie“.