Recenzie čitateľov
Zhrnutie:London Skin and Bones je zbierka poviedok z londýnskeho Finsbury Parku 80. rokov, ktorá zachytáva život homosexuálov z robotníckej triedy. Autor Ian George Young vytvára živý obraz pulzujúcej komunity prostredníctvom zmesi faktov a fikcie, pričom predstavuje postavy s bohatým zázemím a porovnateľnými skúsenosťami.
Výhody:Odborne napísané príbehy, ktoré sú úprimné a umné, zachytávajú podstatu jedinečného času a miesta. Postavy sú rozmanité, pútavé a predstavujú bohatú tapisériu života v robotníckom Londýne. Kniha rozpráva dôležité, často prehliadané príbehy so zmesou reality a rozprávačského umenia. Vyvoláva nostalgiu a ponúka pohľad na život homosexuálov v politicky náročnom období.
Nevýhody:Niektorým čitateľom môže v príbehoch chýbať dramatické napätie, keďže sa zameriavajú skôr na náčrty postáv a spoločenské interakcie než na príbehy s vysokou úrovňou. Okrem toho štýl písania môže byť príťažlivejší pre tých, ktorí poznajú kultúrny kontext Londýna 80. rokov, čo môže spôsobiť, že bude menej prístupný pre tých, ktorí nepatria do tejto niky.
(na základe 4 čitateľských recenzií)
Pôvodný názov:
London Skin and Bones: The Finsbury Park Stories
Obsah knihy:
Začiatkom 80. rokov bol Londýn úplne iný. Ian Young nám rozpráva farbisté príbehy o Finsbury Parku, štvrti a jej fascinujúcich zvyklostiach, ktoré už dávno neexistujú - zberatelia známok, anarchistickí básnici a homosexuálni skinheadi - odolávajúci temným silám thatcherovskej vlády. Stratiť sa je najlepší spôsob, ako spoznať Finsbury Park.
"V knihe London Skin & Bones ožíva kúsok minulosti, regeneruje mäso a svaly a oblieka si kabát (s čerstvo ubaleným jointom vo vrecku), aby sa potuloval po štvrti obývanej nepravdepodobným, rôznorodým kmeňom priateľov, ktorí sa prepletajú príbehmi s takou dôvernosťou, až sa budete pýtať, či tieto príbehy pochádzajú z vašej vlastnej pamäti - alebo z vašich vlastných snov. Ian Young vie, že do mesta sa môžete zamilovať s rovnakým nadšením a erotikou, s akou sa zamilujete do človeka, a hlboko v Londýne modrých golierov osemdesiatych rokov, s jeho eklektickými obchodíkmi a občasnými lejakmi, s jeho veteránmi a utečencami z vojen iných krajín, s jeho sebavedomou sexualitou, ktorá stúpa ako kolektívna puberta, dochádza k ľahkému prelínaniu. Pri čítaní týchto príbehov nie ste cudzincom v cudzej krajine. Ste cestovateľom, ktorého privítajú šálkou niečoho teplého alebo silného, niekoho rukou, ktorá vám zľahka poklepe na rameno s pozvaním pridať sa k ďalšiemu veľkolepému dobrodružstvu hneď za rohom." --Bryan Borland, autor knihy DIG
"Podobne ako v Isherwoodovej knihe "Ja som fotoaparát" Berlínske poviedky, aj v Youngových spletitých londýnskych príbehoch z prostredia Lad Culture, ktoré rozpráva knihomoľský bývalý fotograf, sa objavujú uletené fotografie boxerov, obchodníkov, prisťahovaleckých gangstrov, zhulených filatelistov a ich starších mentorov, ktorí prežili bleskovú vojnu v 40. rokoch ľahšie ako thatcherizmus v 80. rokoch. Úžasná kniha, ktorú cituje Noel Coward: "Nemohla sa mi páčiť viac." --Jack Fritscher, PhD, autor knihy Mapplethorpe
"Ian Young nám poskytuje úžasný pocit konkrétneho času a miesta v Londýne 80. rokov, ale robí oveľa viac než len to. Jeho fascinujúce obsadenie skinheadov, darebákov (pritom šarmantných), zberateľov a excentrikov stavia na hlavu klišé o 'meste ako postave' a pripomína nám zanedbávanú pravdu: že mesto sú jeho ľudia, že prúd krásnych, chybujúcich a fascinujúcich ľudí je to, čo dáva mestu a životu jeho štruktúru a vitalitu. A čo je ešte lepšie, ukazuje nám to v prepletených vinetách, ktoré sú rovnako rozkošné ako poučné." --Peter DubE, autor knihy Brány mesta
"V roku 1980 prišiel Ian Young žiť do oblasti severného Londýna, kam sme my, takzvaní Londýnčania, nikdy nepomysleli. Urobili sme veľkú chybu Obyvateľstvo tam bolo kolóniou pestrejších postavičiek, než si vôbec možno predstaviť - utečenci, skinheadi a majitelia obchodov, slušní, milí, vtipní, možno nie vždy úplne čestní ľudia (majiteľ domu Russell viedol charitatívnu reťaz slepeckých vodiacich psov), znášajúci represívnu vládu toryovcov, ale odhodlaní žiť naplno. Young nie je prvým londýnskym kronikárom od čias Dickensa, ktorý využíva formát krátkych poviedok, ale prišiel čas na chvíľu odložiť predchádzajúce knihy a uspokojiť sa s London Skin & Bones. Nech žije Ian Young, Boz z Finsbury Parku!" - Timothy d'Arch Smith, autor knihy Frankaus
"Presuňte sa cez Príbehy mesta Armisteada Maupina. Prišiel Finsbury Park" - Trebor Healey, autor knihy A Horse Named Sorrow
