LON CHANEY AS THE MAN WHO LAUGHS - An Alternate History for Classic Film Monsters
Lon Chaney sa stal najväčšou hviezdou vďaka svojej úlohe vo filme Hrbáč z Notre Dame v roku 1923. Carl Laemmle v roku 1924 oznámil svojim vystavovateľom, že Chaney podpíše zmluvu ešte na jeden film, než začne pracovať v novovzniknutej spoločnosti Metro-Goldwyn.
Aby využil obrovský úspech Hrbáča, chcel spojiť mená Victor Hugo a Lon Chaney a hrdo vyhlásil, že ide o projekt Victora Huga "Muž, ktorý sa smeje". Medzitým sa v Universal City pripravovali treatmenty a scenáre a právnici spoločnosti Universal Loeb and Loeb pripravovali zmluvy medzi Chaneym a Universalom. Všetko išlo hladko, až kým sa Laemmle nevrátil do Kalifornie a nezistil, že nikto nezískal práva na Muža, ktorý sa smeje.
Produkcia sa zastavila. Chaney navrhol Fantóma opery a Laemmle s radosťou súhlasil, pretože mohol ešte použiť stojace kulisy z Hrbáča a po stretnutí s Gastonom Lerouxom, autorom Fantóma, poznal príbeh. Až v roku 1928 sa podarilo získať práva na Muža, ktorý sa smeje a začala sa produkcia, ale s úplne novým obsadením a štábom.
Úlohu, ktorá bola predtým určená pre Chaneyho, prevzal Conrad Veidt a Mary Philbinová, ktorá mala hrať túto úlohu v Chaneyho verzii, sa vrátila k hlavnej úlohe Dey, slepého dievčaťa zamilovaného do Gwynplaina, ktorému sadistická banda cigánov v detstve znetvorila tvár do trvalého úsmevu. Gwynplaine rastie a má veľký úspech ako karnevalová atrakcia. Nikto nevie, že Gywnplaine je v skutočnosti synom anglického peera, ktorého otec musel odísť do exilu, aby unikol hnevu anglického kráľa.
Súčasťou tohto zväzku je aj faksimile kompletného príbehu z 5 kapitol z časopisu Liberty Magazine od Adely Rogersovej St. Johnovej "Lon Chaney, portrét muža tisícich tvárí", ktorý vyšiel v roku 1931, 9 mesiacov po jeho predčasnej smrti vo veku 47 rokov.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)