Hodnotenie:
Recenzent chváli „Logiku proti ľudskosti“ ako významné skúmanie čistého myslenia, ktoré sa odlišuje od bežných mentálnych procesov. Vyzdvihujú Scaligerov jedinečný prínos k modernému duchovnovednému mysleniu a odporúčajú túto knihu pred ostatnými jeho dielami, napriek tomu, že uznávajú niektoré obmedzenia pri riešení hlbších morálnych dilem a chýbajúce niektoré poznatky iných mysliteľov.
Výhody:⬤ Ukazuje jasný rozdiel medzi bežným myslením a čistým intuitívnym myslením
⬤ dôsledne načrtáva modernú cestu k Imaginácii
⬤ vrelo odporúčame vážnym študentom duchovnej vedy
⬤ cenný prínos v porovnaní s inými Scaligerovými dielami.
Mohol by sa hlbšie zaoberať morálnymi dilemami, s ktorými sa stretávame pri čistom myslení; neskúma v plnej miere niektoré myšlienky iných spiritualistov, ako napríklad Ben-Aharona, týkajúce sa využívania negatívnych skúseností v procese spiritualizácie.
(na základe 1 čitateľských recenzií)
The Logic Against Humanity: The Myth of Science and the Path of Thinking
Logika proti ľudskosti je mnohými považovaná za najdôležitejšie dielo Massima Scaligera. Skúma ťažkosti, ktorým čelia súčasní filozofi a vedci, ktorí používajú "diskurzívne" myslenie na vysvetlenie tajomstva ľudskej existencie. "Diskurzívne" myslenie, ktoré vysvetľuje prirodzené obmedzenia racionalizmu a vedeckých predpokladov, považuje Scaligero za formu duševnej poruchy, ktorá je v dnešnej kultúre široko rozšírená. Ukazuje totiž, ako sú členovia vedeckej komunity a akademickej obce - neuvedomujúc si účinok priľnutia myslenia k telesným silám - často sami neúmyselnými šíriteľmi duševnej poruchy, ktorú sa snažia vo svojom výskume analyzovať.
V prvej polovici knihy "Mýtus vedy" Scaligero rozoberá mnohé témy vrátane spôsobov, akými Freudove a Jungove práce viedli k odstráneniu "posvätného" prostredníctvom "sakralizácie" nevedomia.
V druhej časti knihy, "Cesta myslenia", autor tvrdí, že na odstránenie problémov moderného myslenia musíme pestovať vnímanie "bytia" myslenia - vnímanie, ktoré unikalo mnohým mysliteľom od Hegela po Krišnamurtiho, ktorí nedokázali účinne oslobodiť svoje myslenie od "diskurzivity". Massimo Scaligero trvá na tom, že v ľudstve sa musí zrodiť "veda o myslení" - myslenie, ktoré prekračuje hranice pojmového spracovania - veda neustále oživovaná živým bytím, z ktorého vzniká. Na ceste k tomuto cieľu nám Scaligero objasňuje cestu založenú na "technikách koncentrácie", ktoré sú v konečnom dôsledku nevyhnutné na realizáciu "JA SOM".
