Literatúra dvoch svetov: Rané romány Kazua Ishigura

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.

Pôvodný názov:

Two-World Literature: Kazuo Ishiguro's Early Novels

Obsah knihy:

V tejto štúdii sa Rebecca Suterová snaží skomplikovať naše chápanie svetovej literatúry skúmaním tvorivého a kritického využívania kultúrnych stereotypov v raných románoch Kazua Ishigura. "Svetová literatúra" sa v posledných rokoch dostáva pod čoraz väčší drobnohľad: Aamir Mufti ju nazval výsledkom "myslenia jedného sveta", dedičstvom imperiálneho systému mapovania kultúr z jednotnej perspektívy.

Suter považuje Ishigurovu beletriu za dôležitú alternatívu k tejto paradigme. Ishiguro, ktorý sa narodil v Japonsku, vyrastal v Spojenom kráľovstve a bol preložený do širokého spektra jazykov, počas svojej kariéry vedome využíval svoju viacnásobnú kultúrnu polohu na tvorbu textov, ktoré sa pozerajú na široké ľudské problémy výrazne odlišným spôsobom. Prostredníctvom pozorného čítania jeho raných naratívnych stratégií Suter vysvetľuje, ako Ishiguro dokázal vytvoriť "literatúru dvoch svetov", ktorá sa zaoberá univerzálnymi ľudskými problémami a vyhýba sa nástrahám jedinej, západne orientovanej perspektívy "videnia jedného sveta".

Zasadenie jeho prvých dvoch románov, Bledý pohľad na kopce (1982) a Umelec plávajúceho sveta (1986), do Japonska, ktoré bolo explicitne použité ako metafora, umožnilo Ishigurovi parodovať a vyvracať západné stereotypy o Japonsku, a tým spochybňovať univerzálnosť západných hodnôt. Túto subverziu umocnil vo svojom treťom románe The Remains of the Day(1989), ktorý je dokonale čitateľný cez anglickú aj japonskú kultúrnu paradigmu.

Vychádzajúc z tejto subverzie stereotypov, Ishiguro vo svojom ranom diele skúma zložitý vzťah medzi spoločenskou podmienenosťou a konaním, pričom ukazuje, ako správanie postáv súvisí s ich kultúrnym dedičstvom, ale nedá sa naň redukovať. Tento prístup je základom autorovho presvedčivého zobrazenia ľudskej skúsenosti v novších dielach, ako sú Nikdy ma nenechaj odísť(2005) a Pochovaný obor (2015), ktoré Ishigurovi priniesli celosvetové publikum a Nobelovu cenu.

Čitatelia Ishigurovej dvojsvetovej literatúry, zbavení jednoduchých vysvetlení jednosvetového myslenia, sú nútení oceniť zložitosť vzájomného prepojenia individuálnej a kolektívnej identity, osobnej a historickej pamäti, vplyvu a pôsobenia, aby získali diferencovanejšie, "dvojsvetové ocenenie" ľudskej skúsenosti.