Hodnotenie:
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.
Literary Land Claims: The Indian Land Question" from Pontiac's War to Attawapiskat"
Literatúra nielenže predstavuje Kanadu ako "náš domov a rodnú zem", ale používa sa ako dôkaz civilizácie potrebnej na to, aby sme si túto zem nárokovali a ovládali ju. Domorodé obyvateľstvo bolo dlho predstavované ako potulujúci sa "divosi" bez nároku na pôdu a bez literatúry. Literárne nároky na pôdu: Od Pontiacovej vojny po Attawapiskat analyzuje diela vytvorené v období od roku 1832 do konca 70. rokov 20. storočia spisovateľmi, ktorí sa týmto dominantným predstavám vzopreli.
Margery Fee skúma romány Johna Richardsona o Pontiacovej vojne a vojne z roku 1812, ktoré dokumentujú porušenie britských sľubov pôvodným národom. Pozorne číta príhovory Louisa Riela pred súdom na konci jeho procesu v roku 1885 a ukazuje, že jeho vízia spoločného využívania pôdy vychádza z domorodej hodnoty rešpektu. Fee tvrdí, že vízie Sivej sovy aj E. Pauline Johnsonovej sú zahmlené spochybňovaním ich autenticity. Nakoniec ukazuje, ako rozprávač príbehov Harry Robinson využíva súčasný okanaganský rámec na vysvetlenie toho, ako odmietnutie bielych deliť sa o pôdu znamenalo, že samotný Kojot musel uzavrieť dohodu s anglickým kráľom.
Fee dospel k záveru, že napriek podpore hladovky Theresy Spenceovej, iniciatíve Idle No More a Komisii pre pravdu a zmierenie v indiánskych internátnych školách sa stále šíri príbeh o "divokých Indiánoch" a "civilizovaných Kanaďanoch" a o nadradenom nároku druhej skupiny na "rozvoj" kanadskej pôdy a zdrojov. Ak má byť krajina rešpektovaná a zdieľaná tak, ako by mala byť, literárna veda potrebuje nový kritický príbeh, ktorý by sa zaoberal myšlienkami domorodých spisovateľov a intelektuálov.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)