Listy zo stroskotania lode v mori slncí a mesiacov

Recenzie čitateľov

Listy zo stroskotanej lode v mori slnka a mesiaca sú jedinečným a rozmarným románom, v ktorom sa spája dobrodružstvo, romantika a filozofia prostredníctvom príbehu básnika, ktorý sa stal námorníkom, Clarenca St. Elma. Príbeh je bohatý na humor, mytologické prvky a zložitý štýl písania, ktorý osloví čitateľov hľadajúcich niečo iné. Jeho netradičná štruktúra a surrealistické prvky si však od niektorých čitateľov môžu vyžadovať trpezlivosť.

Kniha je chválená za krásne písmo, inteligentnú prózu, humor a nápadité rozprávanie. Čitatelia oceňujú hĺbku hlavného hrdinu, romantické a filozofické prvky a celkový jedinečný zážitok, ktorý poskytuje. Podľa mnohých je to zmes žánrov vrátane fantasy, satiry a mytológie, pričom je zároveň veľmi pútavá a strhujúca.

Niektorí čitatelia poznamenali, že rozprávanie môže byť mätúce a vyžaduje si trpezlivosť, keďže sa neriadi konvenčnými metódami rozprávania. Zložitosť zápletky a postáv môže u niektorých vyvolať pocit dezorientácie. Okrem toho, hoci je humor dobre prijatý, jeho zvláštnosť nemusí osloviť každého.

(na základe 15 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Letters from a Shipwreck in the Sea of Suns and Moons

Obsah knihy:

Výskumný tím a slepý starý námorník sa rafinovane sporia o pravdu o dávnom stroskotaní lode, šialenom ostrove mŕtvych bohov a záhade strateného rukopisu. Ani námorník, ani vyšetrovateľ nie sú tým, čím sa zdajú byť; a obaja sa musia naučiť spolupracovať, aby našli to, čo hľadajú.

Zdanlivo starý a slepý Clarence St. Elmo sedí v námorníckom domove Bezpečný prístav. Trpezlivý vyšetrovateľ preosieva jeho blúdiace spomienky a hľadá podrobnosti o stroskotaní Unicornu, nákladného škunera, ktorý sa dávno stratil v južnom Pacifiku.

Clarence St. Elmo je však aj mladý muž, ktorý sa ocitol na prekliatej lodi s nákladom mŕtvych bohov určeným na potopenie v mori času. Jeho láska čaká na jeho návrat, zatiaľ čo šialené hlasy v jeho hlave rafinovane pátrajú po stopách k stratenej knihe. A vždy za slovami a spomienkami sa blíži strašná búrka.

Román spomienok cez more času.

Z knihy:

Dievča prestalo tancovať pri prvom vtáčom cvrlikaní na úsvite. Zničené múry sa hromadili zvyškom noci ako priehlbina na pláži, keď sa odliv stiahne. Vyčerpaná som sa zadívala na kúsok sfarbenia na vrchole stromu. Srdce mi bilo ako bubon. Dievča sa pozrelo na oblohu, potom ľútostivo k tmavému vchodu do rozpadnutého domu. Nebola ani trochu unavená. Ale mala v úmysle odísť na celodenný odpočinok, nepochybne so sebou zobrala aj mňa a Hrdloreza. Aj ona to mohla urobiť. V slabom svetle mala hladnú, peknú a odhodlanú tvár ako tiger. Keby som sa rozbehol, bola by pri mne skôr, ako by som sa dostal k oblúku. Skrížil som pohľady s Hrdlorezom. Mierne pokrútil hlavou a povedal mi to isté. Snažil som sa nepozerať na druhého chlapa, ktorý nemal oči na stretnutie. Len tam stál v hnijúcich šatách morského muža a počúval, či sa ozve tlesknutie jej rúk. Ale náš Hrdlorez si dievča premeral. Všimol si, aký rytmus a čas jej prinútil dupať nohami, prinútil ju pohadzovať povrazmi vlasov. Teraz začal pomalý smutný žalm pre umierajúcu noc. Otočila sa k nemu, ruky zdvihnuté na rozkaz tlieskala.

Ale ja som ju chytil za ľavú ruku, uklonil som sa a vykročil som pravou nohou dopredu a ona pri svojej dokonalosti pohybu nemala inú možnosť, len ustúpiť a potom sa napoly otočiť ako ja a spolu sme vykročili dva kroky dopredu, potom sme sa spolu otočili, keď som jej položil ľavú ruku na malú časť chrbta a preskočili sme tri kroky doľava, keď husle šibalsky skĺzli z dirge do smiešnej melódie, ktorá bežala čoraz rýchlejšie, až sme sa krútili a otáčali po studených kameňoch.