Limity slobody: Medzi anarchiou a Leviatanom

Recenzie čitateľov

V recenziách na knihu sa odráža zmes ocenenia jej poznatkov o vláde a ekonómii verejnej voľby, pričom sa kritizuje aj nedostatočné preskúmanie rovnováhy medzi anarchiou a nadmernou vládnou mocou. Čitatelia uznávajú knihu ako významné dielo, ktoré odhaľuje hlbšie motivácie vládnych krokov, ale niektorí vyjadrujú obavy z jej vnímaných nedostatkov a etických dôsledkov.

Kniha je uznávaná ako klasika ekonómie verejnej voľby a poskytuje silný pohľad na zlyhania demokracie a rast vlády. Predstavuje kritickú diskusiu o potrebe obmedzení vládnej moci a skúma napätie medzi slobodou jednotlivca a spoločenským poriadkom.

Kritici tvrdia, že kniha nedefinuje optimálnu veľkosť vlády medzi anarchiou a Leviatanom a ponúka tézu, ktorá nie je obzvlášť nová. Niektorí recenzenti tvrdia, že jej chýba hĺbka pri skúmaní praktických riešení, a obviňujú autora z klamlivých motívov, keď prácu vykresľuje ako politicky motivovanú, a nie čisto akademickú.

(na základe 6 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Limits of Liberty: Between Anarchy and Leviathan

Obsah knihy:

Publikácia The Limits of Liberty, ktorá pôvodne vyšla v roku 1975, urobila meno Jamesa Buchanana známejším medzi politickými filozofmi a teoretikmi než kedykoľvek predtým a spolu s Johnom Rawlsom a Robertom Nozickom ho ustanovila za jedného z troch nových kontraktualistov, ktorí stoja na pleciach Hobbesa, Locka a Kanta.

Hoci The Limits of Liberty je silne prepojená s Buchananovým Calculus of Consent (zväzok 3 v Liberty Fund's Collected Works of James M. Buchanan), podľa Hartmuta Kliemta v predslove logicky predchádza Calculus, hoci vyšla neskôr. Ako uvádza Kliemt, "The Limits of Liberty) charakterizuje status quo z bodu, kde sa začína paretovská politika, a zároveň opisuje mysliteľné procesy medziindividuálnej dohody, ktoré by mohli viesť od prirodzenej rovnováhy k politickej.".

Buchanan najpresvedčivejšie formuluje ústrednú myšlienku v úvode svojho predhovoru: "Predpisy pre spoločný život nebudú odovzdané zhora. Ľudia musia pri zavádzaní poriadku v chaose použiť vlastnú inteligenciu, inteligenciu nie v zmysle vedeckého riešenia problémov, ale v ťažšom zmysle hľadania a udržiavania dohody medzi sebou. Anarchia je ideálna pre ideálnych ľudí.

Vášniví muži musia byť rozumní. Tak ako mnohí muži predo mnou, aj ja skúmam základy spoločnosti mužov a žien, ktorí chcú byť slobodní, ale ktorí si uvedomujú prirodzené obmedzenia, ktoré im kladie spoločenská vzájomná závislosť."

James M. Buchanan (1919 - 2013) bol významný ekonóm, ktorý v roku 1986 získal Pamätnú cenu Alfreda Nobela za ekonomické vedy a bol považovaný za jedného z najväčších odborníkov na slobodu v dvadsiatom storočí.