Aplikácie genetickej diagnostiky a reprodukčnej medicíny umožňujú plánovaným rodičom stále viac ovplyvňovať genetickú výbavu svojich potomkov.
Takáto "liberálna eugenika" sa v súčasnosti presadzuje aj vo filozofii a bioetike. Kde sa však skrývajú korene takéhoto myslenia a ako by sa mala posudzovať komplexná reprodukčná sloboda? Štúdia vychádzajúca z liberálnej etiky prináša imanentnú kritiku liberálnej eugeniky a rozvíja vlastné stanovisko k tomu, ako sa vysporiadať s novými možnosťami genetického inžinierstva.
