Liber Eliensis: História ostrova Ely od siedmeho do dvanásteho storočia, ktorú zostavil mních z Ely v dvanástom storočí

Recenzie čitateľov

Kniha je komplexným prekladom a zdrojom informácií o živote Herewarda Wakea a histórii Ely, vrátane vzniku kláštora a rôznych historických udalostí. Preklad je chválený za vedeckosť a zároveň čitateľnosť, s užitočnými poznámkami pod čiarou a indexmi, hoci spoľahlivosť kronikára je spochybňovaná kvôli možnej politickej zaujatosti. Ide o jediný dostupný anglický preklad, ktorý je cenný aj pre tých, ktorí nevedia čítať po latinsky.

⬤ Vynikajúci preklad
⬤ obsahuje nové informácie
⬤ vedecký a zároveň čitateľný
⬤ cenné poznámky pod čiarou a indexy
⬤ jedinečné historické poznatky týkajúce sa Elyho
⬤ jediný dostupný anglický preklad.

⬤ Kronikár nie je vždy spoľahlivý
⬤ môže mať politické predsudky
⬤ rozsiahly bez priestoru na komentár
⬤ niektorí môžu poznať obsah už pred čítaním.

(na základe 3 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Liber Eliensis: A History of the Isle of Ely from the Seventh Century to the Twelfth, Compiled by a Monk of Ely in the Twelfth Century

Obsah knihy:

Ide o vôbec prvý preklad dôležitého prameňa pre anglické a cirkevné dejiny z latinčiny do slovenčiny. Liber Eliensis je opis dejín ostrova Ely, ktorý zostavil mních z kláštora Ely na konci 12. storočia. Na základe dôkazov z latinských a staroanglických archívov kláštora v kombinácii s údajmi z kroník a životopismi svätcov a hrdinov rozpráva v troch častiach príbeh Ely. Prvá kniha, ktorá sa zaoberá najmä opátkami z Ely (svätá Aethelthryth založila dom ako dvojitý dom pod ženským vedením), siaha od obrátenia východného Anglicka na kresťanstvo až po následky dánskeho plienenia.

Druhá kniha zahŕňa roky 970 - 109, keď benediktínske kláštory spravovali opáti, a obsahuje opis odporu Herewarda proti Viliamovi Dobyvateľovi.

Tretia kniha sa začína v čase, keď sa Ely prvýkrát stalo sídlom biskupa, a siaha až do čias zostavovateľa, pričom sa končí mučeníckou smrťou Tomáša Becketa.

Preklad plne vystihuje zostavovateľov dar rozprávať príbehy a široký rozsah pramenného materiálu.

Uprednostňuje čítanie najstaršieho rukopisu Liber Eliensis, ale pokrýva všetok materiál neskoršej, ale úplnejšej recenzie latinského textu uvedenej vo vydaní E. O. Blakea z roku 1962. Zväzok je doplnený poznámkami k textu a prameňom a úvodnou esejou.

JANET FAIRWEATHEROVÁ je nezávislá výskumníčka a prekladateľka, členka katedry klasickej literatúry na Cambridgeskej univerzite.