Leviatan a vzduchová pumpa: Hobbes, Boyle a experimentálny život

Recenzie čitateľov

Kniha „Leviatan a vzduchová pumpa“ ponúka komplexnú a pútavú analýzu historických diskusií medzi Thomasom Hobbesom a Robertom Boylom, v ktorej sa prelínajú témy vedy, histórie a filozofie. Recenzie vyzdvihujú jej hĺbku a intelektuálne bohatstvo, hoci niektoré kritizujú autorov za vnímanú zaujatosť voči Hobbesovi.

Kniha je chválená za sofistikované rozprávanie, v ktorom sa prelína história, filozofia a veda, vďaka čomu je zábavná a poučná. Považuje sa za klasiku v oblasti vedeckých štúdií a ponúka cenné poznatky o vývoji experimentálnej vedy a povahe vedeckých kontroverzií. Je napísaná pútavo a jej obsah je dobre preskúmaný, pričom sa opiera o rozsiahle odkazy a poznámky pod čiarou.

Niektorí čitatelia poukazujú na zámernú zaujatosť v prospech Hobbesa a obviňujú autorov zo selektívneho vynechávania informácií, ktoré sú v rozpore s týmto názorom. Okrem toho sa štýl knihy opisuje ako hutný a náročný pre bežných čitateľov, so značným počtom poznámok pod čiarou, ktoré môžu niektorých zahltiť. Niekoľko recenzií uvádza, že písanie môže pôsobiť zastaralo a ťažkopádne, čo znižuje zážitok z čítania.

(na základe 18 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Leviathan and the Air-Pump: Hobbes, Boyle, and the Experimental Life

Obsah knihy:

Kniha Leviatan a vzduchová pumpa skúma spory dvoch významných mysliteľov 17. storočia o hodnotu a správnosť experimentálnych metód: Thomas Hobbes, autor politického traktátu Leviathan a zarytý kritik systematického experimentovania v prírodnej filozofii, a Robert Boyle, mechanický filozof a majiteľ novo vynájdeného vzduchového čerpadla.

V ich spore išlo o rôzne otázky, od fyzickej integrity vzduchovej pumpy až po intelektuálnu integritu poznatkov, ktoré by mohla priniesť. Boyle aj Hobbes hľadali spôsoby, ako vytvoriť poznanie, ktoré by sa nezvrhlo v útoky ad hominem a politické rozpory. Boyle navrhol experiment ako liek.

Tvrdil, že fakty by sa mali vyrábať pomocou strojov, ako je vzduchová pumpa, aby džentlmeni mohli byť svedkami experimentov a vytvárať poznatky, na ktorých sa všetci zhodnú.

Hobbes, naopak, hľadal prirodzený zákon a experimenty považoval za umelé, nespoľahlivé produkty exkluzívneho cechu. Nové prístupy, ktoré boli použité v Leviatanovi a Vzduchovej pumpe, mali obrovský vplyv na historické štúdie o vede.

Shapin a Schaffer našli moment vedeckej revolúcie a ukázali, že kľúčové vedecké danosti - fakty, interpretácie, experiment, pravda - boli základom nového politického poriadku. Shapin a Schaffer boli inovatívni aj vo svojom etnografickom prístupe. Snažili sa pochopiť pracovné návyky, rituály a sociálne štruktúry vzdialenej, neznámej skupiny a tvrdili, že politika sa viaže skôr na to, čo vedci robia, než na to, čo hovoria.

Steven Shapin a Simon Schaffer využívajú konfrontáciu medzi Hobbesom a Boylom ako spôsob, ako pochopiť, čo bolo v stávke v raných dejinách vedeckého experimentovania. Opisujú odlišné názory protagonistov na prírodné poznanie a situujú spory Hobbesa a Boylea do súdobých diskusií o úlohe intelektuálov vo verejnom živote a o problémoch spoločenského poriadku a súhlasu v reštaurátorskom Anglicku. V novom úvode autori opisujú, ako sa veda a jej spoločenský kontext chápali v čase prvého vydania tejto knihy a ako sa odvtedy zmenilo štúdium dejín vedy.