...
Henry napísal verše, ktoré mi citoval. Pravda, ich všeobecný význam mi úplne unikol, ale obrazy mi zostali.
Veľa sa hovorilo o horách a potokoch, o lúkach posiatych kvetmi a vo mne rástla predstava zvláštneho sveta, ktorý by bol vzdialený od Paríža a kam by som jedného dňa s ním išla na prechádzku bez guvernantky. Na zázračné miesto, kde by nepršalo a tráva by bola plná fialiek a úplne bez dážďoviek a škaredých pavúkov, ktoré ma na rodinných trávnikoch vrhali do šialenstva desivého nepokoja...