Hodnotenie:
Kniha ponúka komplexného sprievodcu Leibnizovým dielom a jeho interpretáciami, ktoré predstavil skúsený a erudovaný autor Daniel Garber. Je cenná najmä pre nováčikov v oblasti Leibnizových komentárov a pre tých, ktorí si chcú osviežiť svoje poznatky. Garberov metodický prístup sleduje vývoj Leibnizových myšlienok v čase, hoci pre niektorých čitateľov môže byť štruktúra náročná kvôli nelineárnemu podaniu.
Výhody:⬤ Prístupné pre nováčikov aj pre tých, ktorí sa k Leibnizovi vracajú po prestávke.
⬤ Jasný štýl písania, ktorý zlepšuje pochopenie zložitých pojmov.
⬤ Autor je dobre informovaný, rešpektuje odlišné interpretácie a zapája sa do diskusie s novými vedcami.
⬤ Poskytuje dôkladnú rekonštrukciu vývoja Leibnizovho myslenia.
⬤ Podporuje skôr nezávislé myslenie než didaktiku.
⬤ Niektorí čitatelia môžu mať problémy s nelineárnym rozprávaním a častým vracaním sa do rôznych časových línií.
⬤ Kniha nemusí byť ľahko prístupná pre tých, ktorí nemajú vzdelanie v oblasti filozofie alebo Leibnizových štúdií.
(na základe 3 čitateľských recenzií)
Leibniz: Body, Substance, Monad
Daniel Garber predstavuje poučnú štúdiu o Leibnizovej koncepcii fyzického sveta. Leibnizovi komentátori zvyčajne začínajú monádami, jednoduchými substanciami podobnými mysli, konečnými stavebnými kameňmi monadológie.
Leibnizova zdanlivo idealistická metafyzika je však veľmi záhadná: ako si môže nejaký rozumný človek myslieť, že svet sa skladá z drobných myslí? Garber sa v tejto knihe snaží urobiť Leibnizovo myslenie zrozumiteľným tým, že sa namiesto toho zameriava na jeho pojem tela. Počnúc Leibnizovými prvými spismi ukazuje, ako Leibniz začína ako hobbesovec s pevným zmyslom pre fyzický svet a ako krok za krokom postupuje k monadologickej metafyzike svojich neskorších rokov. Veľká časť knihy sa zameriava na Leibnizove stredné roky, v ktorých sú základnými zložkami sveta telesné substancie, jednoty hmoty a formy chápané podľa vzoru zvierat.
Podľa Garbera monády vstupujú do Leibnizovej kariéry až pomerne neskoro, a keď vstúpia, tvrdia, že nevytláčajú telesá, ale ich dopĺňajú. Nakoniec však Garber tvrdí, že Leibniz nikdy nevyrieši vzťah medzi svetom monád a svetom telies k vlastnej spokojnosti: v čase jeho smrti je jeho filozofia stále nedokončenou prácou.
