Leibniz and the Invention of Mathematical Transcendence
Vynález matematickej transcendencie v 17. storočí sa spája s Leibnizom, ktorý vždy tvrdil, že je to jeho vlastný výtvor.
Descartes však vytvoril úplne nový symbolický rámec, v ktorom sa uvažuje o rovinných krivkách, čo bol skutočný prevrat. Leibniz tento karteziánsky rámec spočiatku oceňoval. Hoci, ako vidíme v knihe, počas svojho výskumu bol konfrontovaný s nevyjadriteľnými súvislosťami, ktoré potom nazval „transcendentnými“.
Vývoj koncepcie matematickej transcendencie je jadrom tejto knihy. Opis sa uberá pragmatickou cestou, keď poukazuje na to, ako a prečo sa aspekty koncepcie vyvíjali a na aké prekážky matematici narážali.
Takisto sa vyskytli niektoré slepé uličky, ktoré sú tu opísané. Leibniz prekonal Descartove myšlienky na symbolickej úrovni (transcendentné výrazy), geometrickej úrovni (transcendentné krivky), ako aj numerickej úrovni (transcendentné čísla), ktoré sú tiež podrobne preskúmané.