Love and authority in the work of Paula Rego: Narrating the family romance
Rosengarten skúma naratívne operácie Regovho diela prostredníctvom mobilizácie psychoanalytickej teórie a sociálnej histórie. Ako prípadové štúdie konfrontuje tri komplexné figurálne maľby z rôznych momentov Regovej tvorby: (1987), Záhrada vyšetrovateľa (2000) a Prvá omša v Brazílii (1993).
Obsah troch vzorových malieb ich spája s politickým kontextom Estado Novo, fašizmom inšpirovaného režimu, ktorý dominoval v Regovom detstve. Načrtnutím súvislostí medzi sférou politickou a osobnou Rosengarten vrhá svetlo na zložité prelínanie štátnej moci a rodičovskej autority v Regovej tvorbe, pričom sa zameriava na „prácu socializácie a odporu“, ktorú Regova tvorba vykazuje vo vzťahu k freudovskému modelu rodinného románu.
Rosengarten odhaľuje politický kontext Portugalska za vlády Salazara a pôsobenie koloniálnej fantázie, katolíckej ideológie a rodovej konštrukcie. Pri pátraní po neodcudziteľnom spojení medzi láskou a autoritou táto štúdia ponúka čítanie Regovho diela, ktoré skôr spochybňuje než rozvracia oidipovský model štruktúrujúci patriarchálnu rodinu.
