V rýchlo urbanizovaných a mimoriadne industrializovaných mestách zostávajú a rozptyľujú sa veľmi fragmentované mestské divočiny, od štrbin pozdĺž chodníkov až po veľké plochy izolovaných lesov. Hoci sa mestská divočina líši rozsahom od prírodnej divočiny, vidíme v nej podobné štruktúry spoločenstiev a často ponúka podobné služby, pričom je silne vitálna a odolná.
Takéto prírodné zdroje sú však často nesprávne chápané alebo prehliadané ako nežiaduce miesta, a tak sa ignorujú ich veľké ekologické, sociálne, hospodárske a estetické hodnoty. Pritom v dôsledku neustálych zmien globálneho a regionálneho ekologického prostredia, zaostalých teórií a techník navrhovania a obmedzeného estetického povedomia sa mestské rastlinné krajiny - najdôležitejší producent so zásobovacími a regulačnými službami pre mestskú divočinu aj vybudované ekosystémy - stretávajú s problémami, ako je nízka druhová a štrukturálna rozmanitosť, vysoké nároky na údržbu a nedostatočné ekosystémové služby pozn. prekl.
Toto vydanie chce interpretovať a prezentovať cenné vlastnosti mestskej divočiny a inšpirovať krajinných architektov, aby dosiahli rovnováhu medzi mestskou divočinou a ľudskými sídlami prostredníctvom ekologických metód výsadby, ktoré uľahčujú prirodzený vývoj a ekologické toky. Landscape Architecture Frontiers sa pokúša definovať "mestskú divočinu" a jej podoby, konotácie, dôsledky a zdroje; preskúmať súvisiace techniky, aby sa naplno využila jej nenahraditeľná úloha pri poskytovaní ekosystémových služieb, ako je ochrana biodiverzity; a zamerať sa na postupy opätovného zdivočenia miest a teórie ekologickej výsadby, ktorých cieľom je dobre integrovať mestskú divočinu do prirodzene vytvoreného mestského ekosystému s cieľom zvýšiť ekologickú udržateľnosť a odolnosť mesta.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)