Násilie je spočiatku jedným z výsledkov pragmatických zámerov o živote.
To znamená, že užitočnosť ako základ všetkého spoločenského významu umožnila, aby sa prirodzený, v podstate primitívny aspekt spoločnosti stal jedným z (ak nie najdôležitejším) spôsobov konania v našej každodennej ľudskej interakcii. Nie, nesnažím sa byť fatalistický, práve naopak.
Skutočnosť, že sme ešte neprekonali tento druh biologickej, teraz už sociálnej podmienenosti, hovorí o zložitých ľudských dejinách, o ktorých príčinách, ktoré ich formujú, nemáme veľa poznatkov. Ešte sme neprekročili prah potreby rýchlych a neistých životných riešení, ktorá nás priviedla k úzkostlivej a nemotivovanej budúcnosti, aby naša utilitárna tendencia, ľudská aj zvieracia, nemohla zostať vynútenou jednostrannosťou našej schopnosti ako spoločnosti, ako druhu, ako jednotlivca a ako človeka.