Medzi koncom šestnásteho a začiatkom sedemnásteho storočia začal Lorenzo de Zamora vydávať Monarqu a M stica de la Yglesia, ambiciózne dielo, v ktorom využíval ďalšie zdroje z ľudských listov na biblickú exegézu a kázanie. V preambule jeho prvej časti sa objavil text Apolog a por las letras humanas, v ktorom obhajuje svoj vlastný štýl, bohatý na rétorické filigrány a na citáty, ktoré skrášľujú obsah, zdroje prevzaté nielen zo Svätého písma, cirkevných otcov a príbuzných autorov, ale aj od filozofov a básnikov.
Majúc na zreteli ospravedlňujúci, ba dokonca ospravedlňujúci charakter Apologetiky, možno si myslieť, že v cirkevnom kontexte nebude pochopená zmes posvätného a profánneho, ktorú Zamora urobil v Monarchii. Vyhnúť sa tomuto možnému odsúdeniu mohlo byť dôvodom, ktorý ho viedol k napísaniu apologetického textu. Jeho cieľom by teda bolo obhájiť používanie pohanskej filozofie, literatúry a rétoriky vo výsostne evanjeliovom kontexte.
Zaujímavé je, že tým, a určite bez toho, aby to mal v úmysle, sprostredkúval určitú predstavu o literatúre a zároveň oceňoval úvahy o nej najvýznamnejších antických mysliteľov. V tejto knihe je Zamorov text upravený a analyzovaný z predpokladov literárnej teórie.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)