O výchove môžeme často uvažovať ako o danom procese a zároveň ako o odcudzenom a dekontextualizovanom, keď teoretici výchovy s veľkou ľahkosťou vsádzajú len na prispôsobovanie modelov a metód rôznym okolnostiam výchovnej skutočnosti.
Cieľom nasledujúceho príspevku je však najmä uplatnením Heideggerových existencialistických kategórií ukázať potrebu uznania, že bytie výchovy možno chápať len ako ľudský čin. Preto sa konkretizuje v reálnej skúsenosti, ktorej hlavným cieľom je viesť mužov a ženy k tomu, aby žili v historicko-časovej realite, ale bez toho, aby sa zmrzačila ich autenticita, a to až do tej miery, že presahujú všetko okolo seba".