V niekoľkých textoch Epikuros pamätne a prístupne zhrnul svoje učenie.
Táto štúdia systematicky analyzuje Epikurove zhrnutia, čím uzatvára dlhoročnú vedeckú medzeru. Na tento účel po prehľade existujúceho výskumu nasleduje analýza terminológie používanej v antike na označenie filozofických a vedeckých kompendií.
Epikúrove pramene sú potom chronologicky preskúmané. V ďalších dvoch kapitolách sa epikurejské kompendiá rozoberajú v širšom kontexte antických filozofických súhrnov. Ich žánrové vzorce sa osvetľujú nielen na základe Epikurových vlastných poznámok, ale aj prostredníctvom súvisiacich textov, v ktorých autori vysvetľujú zásady, na ktorých sa zakladá ich vlastná "poetika skracovania".
Záverečná kapitola prináša aktualizované zhrnutie Epikúrovho fragmentárneho spisu O prírode, pričom jeho kompendiá interpretuje nielen ako zdroje na rekonštrukciu hlavného traktátu, ale ako texty s vlastnou literárnou hodnotou. Táto monografia preto prináša prvú ucelenú prezentáciu epikurejských filozofických kompendií, pričom obhajuje interpretáciu rétoriky filozofických textov a zároveň sa opiera o metaliterárne detaily, ktoré poskytujú iné antické pramene.