... ) každé vedomé cvičenie jazyka je úvahou o zmysle, o tom, do akej miery slová a akékoľvek rozprávanie, história alebo spomienka, alebo to, čo sa druhému rozpráva nízkym hlasom, nahrádzajú to, čo sa rozpráva, na čo sa spomína alebo na čo sa odkazuje, vlastným sledovaním a vracajú nám to už ako niečo iné tým, že to obdarúvajú ilúziou, pravdivosťou, odstupňovanou intenzitou, ktorá reaguje na potrebu inscenovania akéhokoľvek príbehu. Verizimilitídou, kontinuitami, rytmami, ktoré nekorešpondujú - nereprodukujú ich, ale nanovo ich artikulujú - s tými, ktoré mohli, ale nemuseli existovať v tom, na čo sa odkazuje alebo o čom sa rozpráva, aj keď ide o fikciu; variáciami vždy a posteriori vzhľadom na ne, ktoré však prebiehajú bez nápravy v prítomnosti vzhľadom na seba samé a ktoré poskytujú formálny poriadok, skrátka, ktorý nie je poriadkom sveta, ale ktorý je jediným spôsobom rozprávania sveta.
Waldo PErez Cino (Havana, 1972). La demora, jeho prvá kniha poviedok, vyšla v Havane v roku 1997.
Odvtedy žije v Európe. Okrem toho vydal poviedky La isla y la tribu (2011) a El amolador (2012), básnické zbierky Cuerpo y sombra (2010), Apuntes sobre Weyler (2012), Tema y rema (2013) a Escolio sobre el blanco (2014) a esej El tiempo contraIdo: canon, discurso y circunstancia de la narrativa cubana (2014).
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)