Práca sa zaoberá štúdiom počiatkov zberateľstva, jeho vzdelávacou genézou, dialektickou potrebou vzniku novej organizácie, múzea, a jeho historickým a kultúrnym vývojom, ktoré ukazujú vývoj postupného procesu demokratizácie.
Návrh princípov a vzťahov medzi pedagogickými a múzejnými vedami podmieňuje podstatu vzdelávacieho charakteru múzejnej činnosti. Medzi 169 globálnymi cieľmi Cieľov udržateľného rozvoja na roky 2016 - 2030 sa uvádza potreba zdvojnásobiť úsilie o ochranu a zachovanie svetového kultúrneho a prírodného dedičstva, podporovať miestnu kultúrnu rozmanitosť, skúmať dôsledky klimatických zmien a zlepšiť vzdelávanie.
Je na muzeológii ako vede, aby tieto a ďalšie aspekty obsiahnuté v 17 cieľoch prijatých v uvedenom kľúči integrovala. Analýza potreby profesionálneho zdokonaľovania muzeológov viedla k prístupu ku koncepcii životného prostredia a environmentálneho rozmeru, ktorý zohľadňuje ekonomické, sociokultúrne a prírodné aspekty prítomné v múzejnom procese.