„V aute si pán Cyprien Jeansonnet po prvý raz po dlhom čase nechal jarným vetrom pohladiť svoju vznešenú a úprimnú hlavu, príjemne okrúhlu, klasicky bez vlasov, ktorej duchaplné ústa kontrastovali s priezračnými očami tichej naivity.
Hodvábny klobúk si položil na kolená a nechal si rozpustiť dlhé sivé vlasy. Takto rozochvený a znepokojený rýchlosťou behu prešiel cez Boulevard des Capucines, Rue Royale, Place de la Concorde, most a vstúpil do štúrovského tieňa ľavého brehu...“.
