Kýrov edikt a predstavy o obnove v Ezdrášovi-Nehemiášovi a Kronikách

Pôvodný názov:

The Edict of Cyrus and Notions of Restoration in Ezra-Nehemiah and Chronicles

Obsah knihy:

Kýrov edikt, ktorý otvára Ezdráš-Nehemiáš (Ezd 1,1-4) a uzatvára Kroniku (2 Par 36,22-23), má v každej knihe inú úlohu. V Ezdrášovi-Nehemiášovi je to príkaz, ktorého výsledkom je udalosť obnovy, ktorá zlyhala, zatiaľ čo v Kronikách je to príkaz, ktorý anticipuje úspešnú budúcu udalosť obnovy. V kontexte kánonu sú tieto rozdielne použitia ediktu teologicky významné, najmä pri formulovaní myšlienok nádeje do budúcnosti v Kronikách.

Kroniky si síce uvedomujú, že historická obnova sa uskutočnila niekedy v minulosti (1 Kron 3,19-24; 9,2-44), ale zdieľajú názor Ezdráš-Nehemiáš, že návrat bol akýmsi neúspechom. Gilhooley prostredníctvom kompozičnej analýzy tvrdí, že edikt uzatvárajúci Kroniku zobrazuje skutočnú, či skôr úplnú obnovu nie ako minulú udalosť, o ktorej treba uvažovať, ale skôr ako udalosť, ktorú treba očakávať niekedy v budúcnosti - v čase, keď sa od Izraela očakávalo zriadenie nového osláveného chrámu, politická nezávislosť, oslobodenie z otroctva a požehnanie nového stvorenia a nového kultového poriadku.

Keď čítame Kroniku ako poslednú knihu Starého zákona v súlade s rôznymi židovskými svedectvami, zisťujeme, že edikt sa mení na programový záver kánonu. V súlade s tým sa eschatologický návrat na Sion a rekonštrukcia chrámu javia ako dominantné záujmy redaktorov kánonu. Tieto verše, ktoré ukončujú Kroniku i Starý zákon ako celok, možno čítať aj v dialógu s kánonicky uvedomelými štrukturálnymi značkami na iných miestach, a preto by mohli byť formatívne pri budovaní kánonickej teológie.